TRNAVA. Počet samovrážd i pokusov na Slovensku stúpa, rastie počet mladých ľudí, ktorí nezvládajú nápor bežného života a po rozchode s priateľkou sa rozhodnú podrezať si žily alebo užiť tabletky.
Čo sa deje s pacientom so samovražednými sklonmi po príjme na psychiatrické oddelenie, prečo sa psychiatri nehrnú do vlastných ambulancií i to, ako sa dá v dnešnej dobe zneužívať nemocničná starostlivosť, nám porozprával Ivan Karbula, primár Oddelenia psychiatrie vo Fakultnej nemocnici v Trnave.
Cítite aj u vás nárast počtu prípadov?
Áno, evidujeme ho od obdobia covidu, najmä mladých pacientov medzi 18 až 30 rokom života je viac. Často sú pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok.
Štrnásť rokov dozadu, keď som začínal tu v Trnave na psychiatrii, bolo vzácne vidieť dvadsaťročného na hospitalizácii. Teraz? Gro pacientov tvorí práve veková skupina od 18 do 30 rokov. Aj obdobie pandémie covidu zohralo významnú rolu v socializácii mladých ľudí.
Lekár na pohotovosti nevyšetril batoľa s covidom a horúčkami, na pediatrii ho museli hospitalizovať Čítajte Tí nezvládajú opätovné zapojenie sa do bežného života. Napríklad, tento rok sme mali veľa prípadov stredoškolákov, ktorí sa psychicky zrútili pred maturitami. Mení sa štruktúra pacientov, dá sa povedať, že mladí ľudia sú pod obrovským tlakom a nezvládajú nápor, ktorý táto doba prináša.
Ako vnímate, že sa to v priebehu niekoľkých rokov takto zmenilo?
Tak to skrátka je, snažíme sa adaptovať. Na oddelení máme viac psychológov, ktorí psychoterapeuticky pracujú i s mladými ľuďmi, aby mohli zvládnuť takéto situácie, ktoré bežne život prináša. Aj vybavenie oddelenia sa snažíme posúvať bližšie k mladým pacientom.
Dôležité je však spomenúť, že v súčasnosti je veľmi jednoduchá dostupnosť rôznych voľne predajných omamných a psychotropných látok. Tieto produkty si už viete objednať cez internet, dovezie vám ich kuriér priamo domov. Všetko je najskôr v poriadku.
Potom končia mladí u nás s ťažkými psychózami či spustením si schizofrénneho ochorenia. A to hlavne preto, že hľadajú nové zážitky, vzrušenie, experimentujú s rôznymi halucinogénmi.
Stúpa nám aj počet mladých mužov, ktorí nezvládnu rozchod s partnerkami a aby ho odvrátili, požijú tabletky alebo sa demonštratívne porežú na ruke, aby emočne priateľku mohli vydierať. To bolo v minulosti skôr doménou žien. Väčšinou ide o krátke vzťahy, trvajú približne týždne až mesiace. Ale počas nich si dokážu vybudovať takú emočnú závislosť od partnerky, že po rozchode stratia zmysel života a chuť žiť.
Aké sú najčastejšie dôvody pre odchod z tohto sveta?
Vyhrážky alebo pokusy o samovraždu majú viacero dôvodov. Buď ide o duševnú chorobu ako sú ťažká depresia, psychóza alebo schizofrénia. Vtedy ide o závažné prípady a potrebná je psychiatrická liečba.
Potom ide o prípady, keď pacient nemá duševnú poruchu v pravom slova zmysle a samovražedné sklony sa objavia po nejakom stresovom období, ktoré sa najčastejšie spája s rozchodom, rozvodom, stratou zamestnania, problémami v rodine. Tu ide väčšinu o bezradnosť dotyčného, ktorý sa takouto formou snaží volať o pomoc. A ešte je tu aj zneužívanie, s čím sa stretávame dosť často.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Čo sa deje s človekom, ktorého zachránia po neúspešnej samovražde,
- či môžu zadržiavať osobu na psychiatrii nedobrovoľne a či môžu pacienta na pripútať k lôžku,
- prečo evidujú najviac pacientov počas víkendov,
- v akých prípadoch volajú na psychiatriu bezpečnostnú službu,
- kde končia deti s psychickými problémami,
- prečo je na Slovensku málo psychiatrov.
Dá sa psychiatria zneužívať?
Áno, zneužívajú ju zaistené osoby, ktoré umiestnia policajti do cely policajného zaistenia (CPZ). Sú prípady, keď im dotyčný povie, že sa chce zabiť a hliadka nám ho privezie. Majú snahu nocovať u nás, kde je podstatne voľnejší režim ako v CPZ. Ide o účelové konanie.
Ďalej, najmä v chladnom období, evidujeme viacero prípadov, keď si ľudia bez domova či mladí narkomani, ktorých rodičia vyhodili z domu, zavolajú na 112, kde ich vyhrážanie sa vlastnou smrťou nikdy neignorujú. Privezú ich k nám, ide im hlavne o zabezpečenie si prenocovania.
Simulantov tu máme pomerne často a opakujú sa tí istí, niektorí u nás boli už aj pätnásťkrát. Často bývajú na druhý deň prepustení, niektorí z nich sú schopní ráno odísť a večer si zavolať záchranku znova.
Často zostanú agresívni, keď im oznámime, že nie je dôvod na ich hospitalizáciu. Vtedy musíme zavolať políciu alebo zazmluvnenú bezpečnostnú službu, ktorá u nás najčastejšie takéto hraničné situácie rieši.
Niekto chce skočiť zo strechy alebo zjedol veľa liekov, rodina, susedia či policajti ho zachránia pred najhorším. Čo sa deje s takým človekom, keď ho k vám privezú?
Po príchode do nemocnice sa spraví najskôr ambulantné vyšetrenie – niekedy internistom na urgentnom príjme, následne psychiatrom. Zisťuje sa, či je dotyčný pod vplyvom alkoholu alebo drog, následne sa posudzuje psychický stav. Psychiater už počas tohto vstupného vyšetrenia musí odhaliť, či ide o závažné duševné ochorenie alebo to je „len“, napríklad, vyhrážka partnera po hádke v opitosti. Prebieha diagnostika a po nej sa rozhodne, či je alebo nie je nutná hospitalizácia.
Ak s ňou nesúhlasí, môže takýto pacient podpísať reverz?
Ak nesúhlasí s hospitalizáciou a psychiater vyhodnotí, že hospitalizácia je nevyhnutná pre ochranu pacienta alebo jeho okolia, napríklad, ak je pacient odklonený od reality a hrozí, že by svoj samovražedný akt dokonal, podľa zákona ho musíme hospitalizovať aj proti jeho vôli.
Takýto skutok sme však povinní do 24 hodín nahlásiť na okresný súd, odkiaľ maximálne do piatich dní musí prísť sudca a posúdiť oprávnenosť takejto hospitalizácie.
