TRNAVA. Jeden deň chodíte do práce, staráte sa o rodinu, žijete svoj vlastný život a na druhý neviete rozprávať a povedať, čo chcete, čo vám je, či ste smädný alebo je vám zima.
Župan Viskupič: Bývalí členovia orgánov piešťanského letiska si neoprávnene nárokujú nehorázne odmeny Čítajte Mnohí ľudia po mozgovej príhode majú problém s rečou či s vyjadrovaním sa. Najmä tí, ktorým to zasiahne ľavú hemisféru, práve tam je totiž centrum reči a rozprávania. Logopedička Žofia Frajková upozornila, že počet pacientov s mozgovou príhodou sa z roka na rok zvyšuje.
Na úvod nám prezraďte, kde pracujete a akým pacientom sa venujete?
S mladšou kolegyňou, tiež logopédkou, pracujeme primárne na neurologickom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Trnave.
Venujeme sa tunajším hospitalizovaným pacientom, ambulantne k nám potom chodia na kontroly. Väčšinou riešime ľudí po cievnych mozgových príhodách, ktorí náhle prestanú rozprávať. Ďalej aj pacientov s demenciou či sklerózou multiplex a ďalšími neurologickými diagnózami.
Prečo práve cievne mozgové príhody spôsobujú stratu reči?
V mozgu sa upchajú cievy a neprekrví sa časť mozgu alebo cieva praskne a dôjde ku krvácaniu.
Ak sa narušia oblasti ľavej hemisféry, v ktorej sa nachádzajú centrá zodpovedné za reč, spôsobí to ťažkosti s produkciou reči alebo s jej porozumením.
V rozhovore sa ďalej dočítate...
- Čo môže byť za vzostupom cievnych príhod,
- je u nás dostatok logopédov,
- strata reči po príhode, ako sa s ňou vyrovnáva blízka rodina,
- aká je šanca, že sa pacient po mozgovej príhode začne znova rozprávať,
- kedy treba vyhľadať pomoc.
Tieto komplikácie postihujú viac mužov či ženy?
Nedá sa to rodovo špecifikovať, ale z mojich doterajších skúseností je to približne rovnako. Skôr tu rozdiely badať, čo sa týka veku. V posledných rokoch nie sú už cievne príhody iba diagnózou u ľudí nad 70 rokov, ten vek sa rapídne znižuje a máme aj mladých, tridsať či štyridsaťročných pacientov, ktorí sú v produktívnom veku.
