TRNAVA. Počet obéznych detí a detí s nadváhou na Slovensku rapídne stúpa, podľa najnovších odhadov tvoria asi 15 percent z celkovej populácie neplnoletých. Obezita je pritom vstupnou bránou k viacerým civilizačným chorobám.
Uznávaný pediater a obezitológ JAROSLAV SLANÝ tvrdí, že vo svojej ambulancii má približne 150 kariet detí s nadváhou či obezitou. Vzhľadom na spádovú oblasť trnavskej nemocnice, malo by ich byť aspoň dve tisíc. Mnohí rodičia však nadváhu či obezitu svojho dieťaťa za problém nepovažujú a myslia si, že z toho vyrastie.
Aké sú najčastejšie omyly rodičov, prečo je detská obezita na vzostupe a do akej miery našu hmotnosť ovplyvňujú zdedené gény, sme sa pýtali pediatra.
Slaný v súčasnosti pôsobí ako prednosta pediatrie vo Fakultnej nemocnici v Trnave, zároveň je dekanom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite.
Akí pacienti v súčasnosti prevažujú na detskom oddelení v trnavskej nemocnici? Zmenilo sa to nejako za posledné roky?
Spektrum detských diagnóz a chorôb je prakticky stále rovnaké. Je tu sezónna viazanosť. To znamená, ak by sme sa dnes prešli po chodbe oddelenia, tak sú tam prípady ťažkostí s hornými dýchacími cestami, zápaly stredného ucha, astma, zápaly pľúc a podobe.
Ak by ste tu boli v lete, prevládajú hnačky, zvracanie a tráviace ťažkosti. Do piatich až desiatich rokov sa deti imunizujú a prvé stretnutie s vírom či baktériami bývajú rôzne. Niekedy vidíme komplikovaný priebeh, inokedy zasa bezproblémový. To je ale normálne, dieťa získava týmto spôsobom v priebehu detstva imunitu.
Zmenilo sa vôbec niečo?
U detí sa čoraz častejšie začínajú objavovať civilizačné choroby. A vstupenkou do nich je nadváha a obezita. Od osemdesiatych rokov došlo k rapídnemu nárastu prípadov. Až 15 percent detskej populácie na Slovensku trpí nadváhou, alebo je obéznych. A to je veľmi veľa.
Čo obezita, ktorá je následkom nejakého iného ochorenia?
To je veľmi malá skupina z celkového množstva. Ide väčšinou o problémy so štítnou žľazou či rôzne ďalšie endokrinologické poruchy alebo genetické syndrómy. Ale tieto prípady predstavujú iba jedno či dve percentá, zvyšok je nezdravý spôsob života.
Čo ste si všimli u súčasných detí, čo nadváhu najčastejšie spôsobuje?
Obezita je civilizačné ochorenie, treba za ňou hľadať nadbytok energetického príjmu v strave, nedostatok pohybu, neracionálne zloženie stravy a aj chybný rytmus jej príjmu. Súčasné deti často neraňajkujú, obed v škole im nechutí, medzi jedlami sú veľké pauzy.
A keď je veľká pauza medzi jedlami, organizmus ukladá energiu do zásob do tukového tkaniva. V tomto smere robia chybu aj mnohí dospelí, ktorí sa mylne domnievajú, že keď človek neje, tak schudne. Sme tak nadstavení po našich prapredkoch, ktorých metabolizmus fungoval tak, že keď nebolo dostatok jedla, z toho mála, čo mali, si telo odkladalo do zásob na horšie časy. A to funguje dodnes.
Problémom je aj zloženie stravy...
Tu pripisujem vinu rodičom. Deti sú veľmi prieberčivé v jedle. To, že dieťa musí jesť ovocie a zeleninu, ho musím naučiť rovnako, ako že má slušne pozdraviť či umyť si ruky po príchode z vonku. Mnohé matky sú však dnes také, že keď dieťaťu niečo nechutí, nenútia ho. A takéto prípady opakovane evidujem u nás v obezitologickej ambulancii na pediatrii.
Ako také vyšetrenie u vás prebieha?
Zmeriame viaceré obvody (pás, bruško, boky), výšku, zvážime, zisťujeme podrobnosti, čo dieťa zje, koľko sa hýbe. Zisťuje sa takzvaný Body Mass Index (BMI). A na základe údajov sa určí, kedy je dieťa v norme a kedy ide už o nadváhu či obezitu. Od narodenia sledujeme jeho BMI krivku a vieme odhaliť, kedy a prečo nastali zmeny. Napríklad, že žiak začal dostávať horšie známky či zmenil školu.
Je to individuálne, ale viete byť konkrétnejší? Že kedy už ide o nadváhu? Zoberme si napríklad 160 centimetrového tínedžera....
Optimálna váha je preňho približne 55 - 60 kilogramov, záleží na jeho objeme svalovej hmoty, ak má viac ako 65kg, už ide o nadváhu.
A čo najčastejšie deti s nadváhou jedia?
Kombináciu jednoduchých cukrov a nasýtených tukov. Energetické tyčinky, sladené nápoje, čokolády, sladkosti či čipsy. Môj osobný názor je, že nič nikomu nezakazujem, ale odporučím mu, aby si to dal iba raz za týždeň až dva. Ak máš rád hamburger, daj si ho, ale občas, nie pravidelne.
Nemyslíte si, že za zlé zloženie stravy často môže aj obmedzený finančný rozpočet rodiny?
Určite áno, ale vždy sa tu dá nájsť rozumné a finančne výhodné riešenie.
Mnohí rodičia obezitu či nadváhu svojich detí za problém nepovažujú a myslia si, že z toho vyrastú, prípadne, že je po otcovi, aj ten má pár kilogramov navyše...
Určite áno, tento trend stále pretrváva. Mnohí si však neuvedomujú, že drvivé percento obéznych detí zostanú také aj v dospelosti. Pokiaľ si neuvedomia, že je s tým potrebné niečo robiť.
V našej obezitologickej ambulancii máme asi 150 kariet z Trnavy a najbližšieho okolia. Ak rátame, že v tejto spádovej oblasti žije 100-tisíc ľudí, z ktorých je asi 20-tisíc detí, mali by sme mať okolo dvetisíc kariet. A nie je to tým, že by tu obezita nebola, rodičia ju skrátka podceňujú.
Ako ste spomenuli, ide o celospoločenský problém. Čo by rodičia mali zmeniť?
Najväčším problémom je nedostatok pohybu. Ja netvrdím teraz, že musia začať deti so športovaním, ale mali by viac chodiť pešo. Na krúžky, do školy, všade ich väčšinou vozíme.
Pre človeka je pritom chôdza najprirodzenejšia, mali by jej dať minimálne aspoň hodinu denne. Bicykle, plávanie v lete, aktivity, ktoré zároveň prinášajú aj radosť. Fitness centrá pre deti neodporúčam, pretože často dochádza k rozvoju iba niektorých svalových skupín.
Nedostatok pohybu. Je za tým podľa vás aj málo hodín telesnej výchovy na školách?
To si nemyslím. V škole sa väčšinou sedí v laviciach na vyučovaní, a na tom sa nič nezmenilo. Skôr ide o to, že deti majú menej pohybu po škole. Kedysi sa prišlo domov, spravili sa úlohy a išiel sa hrať futbal, skákať cez gumu, hrať naháňačky či schovávačky až do večera. A dnes to už nevidno.
Viac hodín telesnej to určite nenapraví. V súčasnosti sa dávajú deti do športových oddielov. No tam ich často preťažujú, namáhajú a potom im povedia, ty si pre vrcholový šport dobrý a ty nie. To považujem za choré. Deťom chýba prirodzený pohyb vonku.
Čo ak sa rodičia neriadia vašimi odporúčaniami?
Pri pravidelných kontrolách to vieme odhaliť. A ak je zrejmé, že dotyčný pacient to nedokáže, vyradíme ho z evidencie. Je to strata času aj pre neho samotného. Nadstavený režim sa musí dodržiavať, lebo to chcem ja, pacient a nie preto, lebo mi to prikazuje lekár. V posledných rokoch pribúda rozvodov, deti sú často v striedavej starostlivosti.
Stáva sa, že jeden z rodičov to dodržiava a druhý to nedodržiava. To je tiež častým javom. Ďalšie, sú to prázdniny u babky. To je ďalšie terno. Celý rok pracujeme s nadváhou dieťaťa, a potom príde leto, ide k starým rodičom, a príde od nich o päť kilogramov ťažšie.
Ale babičke to nemožno dávať za vinu, tá celý život varila kalorické jedlá, pretože kedysi sa tvrdo pracovalo a telo stihlo všetko spáliť.
