TRNAVA. Možno si fanúšikovia i futbalová verejnosť až postupne uvedomí, čo v Spartaku dokázal tréner Michal Gašparík.
Už len to, že vydržal na horúcej lavičke Spartaka štyri a pol roka je úctyhodné. Nie je to však náhoda, sú za tým výsledky.
Je to síce dokola opakovaný fakt, ale treba si ho pripomenúť. Štyrikrát sa s Trnavou dostal do finále Slovenského pohára, z toho trikrát ho vyhral.
Raz sa mu s tímom podarilo postúpiť do skupiny Konferenčnej ligy. Fanúšikovia Spartaka si užili veľké európske zápasy a nezabudnuteľné momenty.

K tomu zakaždým skončil v lige tretí, čo sa niektorým ľuďom málilo. Najviac im prekážal menej atraktívny štýl, ktorým sa Trnava prezentovala.
Niektorí hráči chceli hrať ofenzívnejšie
Do istej miery majú pravdu. Gašparík bol pragmatik a vyžíval sa v taktike. Dbal možno až príliš na defenzívu, čo mu vyčítali aj niektorí hráči.
„Tréner nám ukazuje štatistiky, v ktorých je vidieť, že sme ofenzívnejší ako sa môže zdať. Sú momenty, kedy by som tiež šiel viac za gólom, ale rešpektujeme trénera, jeho pokyny a taktiku. Sú hráči, ktorí by chceli hrať útočnejšie,“ priznal kapitán Martin Mikovič.
Gašparík mal v Trnave voľné ruky aj na zháňanie nových posíl. Spolu so svojím realizačným tímom boli aj analytikmi či skautmi.
A dokázali do Spartaka priniesť mnohých zaujímavých hráčov, za málo peňazí. Kým Slovan mal rozpočet okolo 25 miliónov eur, Dunajská Streda 15 mil. eur, Žilina šesť, Trnava si musela vystačiť so sumou medzi štyrmi a piatimi miliónmi.
Znamená to, že kým Slovan mohol svojím najlepším hráčom dať platy na úrovni 50-tisíc eur mesačne, v Spartaku to bolo päťnásobne menej.
Napriek tomu do tímu priviedli hráčov ako Savvidis, Zeljkovič, Ofori, Azango, Holík či Frelih, ktorí patria v slovenskej ligy medzi špičku.
Za to si Gašparík so svojimi kolegami zaslúžia uznanie.
Gašparík vedel, prečo odchádza
Fanúšikovia Spartaka si zvykli na úspechy a trofeje v Slovenskom pohári. Hoci bývalý tréner Trnavy Nestor El Maestro povedal o ňom ikonickú vetu - že je malý a nudný - vôbec to tak nie je.