Počas hodinového rozhovoru ho pozdravilo asi desať ľudí. V jednom momente prišiel za ním malý chlapec s knižkou a požiadal ho o podpis i fotografiu. MARTIN MIKOVIČ je v súčasnosti symbolom Spartaka Trnava.
Môže byť vzorom pre všetkých mladých futbalistov. Napriek tomu, že v mládeži nevynikal, dotiahol to na lídra tímu a kapitána. Je nízky vzrastom, o to väčšie je však jeho srdce a charakter.
„Nemám rád, keď v kabíne sedí pätnásť frajerov, ktorí sú na mobile. Radšej rozpútam nejakú hru, aby to tam žilo,“ tvrdí 34-ročný odchovanec Spartaka.
Keď bol Marek Hamšík kapitánom Neapola, museli zamykať obchody, aby si mohol v pokoji nakúpiť. Aký život má v Trnave kapitán Spartaka?
Chvalabohu, s tým som sa ešte nestretol, že by kvôli mne zatvorili obchod. Postretávam však v meste kopec známych, aj ľudí, ktorých nepoznám, ale oni poznajú mňa. Vypýtajú si fotku alebo autogram.
Je popularita príjemná alebo niekedy aj otravná?
Nie je to nič otravné a nie som až taká hviezda, aby ma to otravovalo. Je príjemné, keď vás ľudia spoznávajú na ulici a chcú podpis alebo fotku.
Sú zážitky s fanúšikmi vždy pozitívne?
Väčšinou sa stretávam s pozitívnymi ohlasmi. Nájdu sa aj takí, ktorí mi nadávajú. Keď s nimi idem do konfrontácie a začnem argumentovať, tak sa stiahnu a už nie sú takí majstri sveta. Nech vidia, že si hocičo nenechám. Keď majú pravdu, veľakrát sa zhodneme. Keď je to normálna debata, nemám problém sa porozprávať. Nemôže to však prerásť do agresivity.
Gašparík mal šibalský úsmev. Weiss vypenil, potom sa upokojil a zobral prehru na seba Čítajte Už ste ju zažili?
Občas sa mi to stalo. Čím som starší, dokážem to dostať do roviny, že môžeš si zanadávať, ale odtiaľ-potiaľ.
Ste jediným futbalistom Spartaka, ktorého vulgárne urážali fanúšikovia Slovana počas posledných derby zápasov. Čím si to vysvetľujete?
Mal som rôzne vyjadrenia o Slovane. Je to náš najväčší rival. Bol som k tomu odmalička vychovávaný. Počítam s takým niečím každý zápas. Keď mal na Tehelnom poli výkop legendárny Antonín Panenka, najskôr fanúšikovia pozdravili jeho a ďalší chorál venovali mne. Som rád, že som mal toto privilégium.
Ako to vnímate?
Je to zvláštne, keď namiesto toho, aby povzbudzovali svoje mužstvo, kričia čosi na moju adresu. Už som si na to zvykol. Cez zápas ma to nerozhodí. Keby som to mal riešiť, tak by som nemohol ani nastúpiť. Keď mi nadávajú, je to v poriadku. Horšie by bolo, keby do toho zaťahovali moju rodinu. To sa zatiaľ nestalo.
Na druhej strane jediným hráčom Slovana, ktorému nadávali fanúšikovia Spartaka bol brankár Dominik Takáč. Je to zvláštny paradox.
Ešte si, čo to vypočuje aj Vlado Weiss mladší. Vieme, aká je situácia s Dominom. Niektorí ľudia to v Trnave ťažko prehryznú, tiež som patril medzi nich. Máme s Dominikom dobrý vzťah, ale keď je zápas som prepnutý a nepoznám kamaráta. Nečudujem sa fanúšikom, že to takto berú. Bola to zrada. Už je potom a aj naši diváci sa s tým postupne vyrovnávajú.
Brankár Dobrivoj Rusov povedal, že po prestupe Takáča do Slovana tri dni nespal. Ako ste prežívali prestup kamaráta k rivalovi?
Bol som s Dominikom v kontakte. Mal som informácie o tom, že je v hre aj takáto možnosť, ale nechcel som tomu uveriť, až kým mi to osobne neoznámil. Po podpise zmluvy so Slovanom sa zastavil za mnou v Trnave na káve, aby mi to povedal.
Ako ste zareagovali?
Nedá sa to úplne zverejniť. Mal som naňho riadne nervy. Prehováral som ho, ale zbytočne. Bol som z toho smutný, čo by vedela potvrdiť aj moja manželka. Stále som nad tým dumal. Vysvetlil mi celú situáciu, ale nezastávam sa ho. Podľa mňa by sa to nemalo stávať, nie je to však len jeho vina.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo má spoločné s Vladom Weissom ml. a čo mu napísal po postupe do finále,
- čo šokujúce mu povedal Tigran Barseghyan po pohárovom derby v Trnave,
- ako vnímal pochvalu a neskôr aj kritiku trénera Michala Gašparíka,
- prečo najskôr nevedel, že si nezahrá vo finále Slovenského pohára,
- o tom, že nebol veľký talentom a v béčku rozmýšľal, že skončí s futbalom,
- niektorým hráčom prekáža, že pod Gašparíkom nehrajú ofenzívnejšie.
Už ste mu odpustili?
Niekde vzadu v hlave to budem mať stále. Strávili sme v Trnave päť rokov, vozil ma na tréningy i domov. Mali sme fantastický vzťah. Prvý týždeň sa to naštrbilo, ale potom som si uvedomil, že nemôžem zahodiť naše kamarátstvo. Vo svete sa to stáva často a ľudia fungujú ďalej. Rozdelil som futbalový a súkromný život.
Za päťdesiat dní ste odohrali so Slovanom päť derby. Zdá sa, že by ste ich mohli hrať aj každý týždeň. Ako je to možné?
Slovan je motivácia sama o sebe. Konečne prídu ľudia na futbal. Na iných štadiónoch sú prázdne hľadiská. Pozeral som Žilinu s Košicami, tí chlapci sú druhí, hrajú s odchovancami a nevedia prilákať ľudí na tribúny. Hrať derby pred toľkými fanúšikmi a takou atmosféru je úžasné. Inak by vyzeral futbal na Slovensku keby chodilo aspoň päť-šesť tisíc divákov. Aj pre Slovan musí byť zvláštne, keď hrajú s Bayernom a o pár dní idú do Podbrezovej alebo Skalice.
Tréner Michal Gašparík povedal, že v minulosti ste sa pred jedným derby zameriavali na to, aby ste vyprovokovali Vladimíra Weissa ml. Ako to vyzeralo?
Vieme, že v každom klube sú hráči, ktorí majú kratšiu zápalnú šnúru. Takým je v Slovane Vlado, ktorý nemá rád tvrdé súboje.
Striedali sme sa na ňom, raz ho kopol jeden, potom druhý, aby sme sa nevykartovali. Nebolo to však nič zákerné, že by sme mu išli zlomiť nohu alebo ublížiť. Len dohrať súboj, potlačiť ho. Aj to sú futbalové zbrane.
Skúšali niečo podobné súperi aj na vás?
Ja som bol vždy zvyknutý na tvrdú hru. Nemám rád, keď niekto dohráva súboje. Keď som bol mladší, robil som to tiež. Čím som však starší, mám rodinu, uvedomujem si, že z toho môžu vzniknúť zranenia, ktoré vás na dlhšie vyradia. Keď je to tvrdý súboj, nemám problém. Keď je to zákerné, po odohratí lopty, to neuznávam.
Posledné roky je Vladimír Weiss symbolom Slovana, vy ste symbolom Spartaka. Čo ďalšie ešte máte spoločné?
Pri každej debate, ktorá sa začne o Vladovi Weissovi s kamarátmi hovorím, že je možno taký istý ako ja. Na ihrisku je prepnutý, ale v súkromí je to príjemný chlapík. Má svoje muchy, na ihrisku by mohol byť v jeho veku už pokojnejší. Ako však vraví jeho otec, asi sa už nezmení. Nemám s ním žiadnu negatívnu skúsenosť. Aj keď nehral, vždy spolu podebatujeme ako kamaráti. Boli sme aj na jednej spoločenskej akcii.
