TRNAVA. Fanúšikovia Spartaka Trnava nemali v aktuálnom roku veľa dôvodov na úsmev. Ich miláčikovia nezvládli zápasy, v ktorých išlo o všetko.
Pripravili sme najväčšie momenty Spartaka v roku 2024 a ciele, ktoré by mali splniť v roku 2025.
Zbabrané finále Slovenského pohára
Hráči Spartaka mohli byť historicky prvým tímom, ktorý by zvíťazil v Slovenskom pohári trikrát za sebou. V predošlých dvoch ročníkoch vo finále zdolali veľkého rivala Slovan Bratislava. Víťazný hetrik mohli skompletizovať proti Ružomberku.
Vo finále, ktoré sa hralo v Košiciach, boli jednoznačne lepším tímom. Viac držali loptu na kopačkách, boli aktívnejší i nebezpečnejší. Pomer striel bol 18:6, z toho na bránu 6:1.
„Od dvadsiatej minúty mohlo byť finále na našej strane, pri väčšej efektivite sme mohli viesť aj 4:0,“ priznal po zápase tréner Michal Gašparík.

Stačila však jedna nepozornosť a súpera postavili na nohy. Na konci prvého polčasu si obranca Martin Šulek neporozumel s brankárom Dominikom Takáčom, ktorý nespracoval prihrávku, čo využil útočník Ružomberka Adam Tučný.
„To nebola Šulova chyba, ale brankára. Toho brankára, ktorý nás sezónu čo sezónu drží nad vodou. Nikdy sme niečo takéto nespravili v zápase ani na tréningu,“ naznačil Gašparík.
Jeho zverenci ukončili 23-zápasovú víťaznú sériu v Slovenskom pohári. Proti neobľúbenému súperovi, s ktorým nevyhrali ostatných desať zápasov.
„Obetovali sme ligu, čo sa často stretáva s nepochopením fanúšikov, no dali sme všetko do tohto jedného zápasu. Hrali sme výborne, dodržali všetko v defenzíve. V ofenzíve sme našli recept, ako sa dostať do šancí a bola z toho šanca za šancou. Nemalo sa stať to, čo sa stalo. Je to veľká škoda,“ dodal tréner Spartaka.
Prestup brankára Takáča do Slovana
Do Trnavy prišiel z rodnej Galanty ešte ako dorastenec. Mal pätnásť. V Spartaku sa najvýraznejšie rozvíjal pod vedením dlhoročného trénera brankárov Pavla Kamescha.
Trnave v posledných rokoch pomohol k dvom víťazstvám v Slovenskom pohári proti Slovanu i k premiérovej účasti klubu v skupinovej fáze Konferenčnej ligy.
Už rok pred ukončením zmluvy v Spartaku ľudia v klube vedeli, že by sa chcel posunúť do kvalitnejšej súťaže. Mohli ho predať a zinkasovať zaňho odstupné, ktoré by nebolo vysoké. V klube sa však rozhodli, že si rok ešte ponechajú a potom odíde zadarmo.
„Hoci sme vedeli, že nechce predĺžiť zmluvu, nikdy sme sa mu neotočili chrbtom. V Spartaku sme ukázali veľkosť, rátali sme s ním až do konca a správali sa k nemu tak, ako si zaslúži odchovanec klubu,“ načrtol tréner Gašparík.
Priorita Takáča bolo odísť do zahraničia. Nedostal však žiadnu ponuku, ktorá by mu dávala zmysel. Medzitým sa Slovan snažil o Mareka Rodáka či Tomáša Vaclíka. Oba prestupy stroskotali. Prioritou sa tak pre klub stal Takáč.
Takáč sa so Slovanom napokon dohodol, čo v Trnave spustilo veľkú nevôľu. Hoci rovnakým smerom v poslednom období prestúpili Myenty Abena, Lucas Lovat či Kyriakos Savvidis, u Takáča to bolo iné.

Bol prvým Slovákom, ktorý od roku 2005 zamieril zo Spartaka na Tehelné Pole. Naposledy tak urobil útočník Pavol Masaryk. V Trnave ho vnímali ako odchovanca klubu. A prestup tohto rangu k najväčšiemu rivalovi je pre všetkých červenou čiarou. Pre Trnavčanov sa stal zradcom.
„Bola to svadba z rozumu, ale bolo to úplne prirodzené a správne rozhodnutie. Aj tréneri sme mu to schvaľovali, len sme to nemohli povedať nahlas. Rozhodnutie v jeho situácii bolo správne a napokon sa mu vyplatilo,“ skonštatoval Gašparík.
Počas derby zápasu fanúšikovia hádzali na Takáča plyšové potkany, ktoré symbolizovali, že klub zradil. Pri každom dotyku s loptou naňho pískali a párkrát mu aj vulgárne nadávali.
Nezvládnutá európska odveta v Krakove
Bola to ako nočná mora. Jeden z najhorších výkonov futbalistov Spartaka Trnava na európskej scéne za dlhé roky.
V domácom zápase Trnavčania vyhrali nad Wislou Krakov 3:1. V odvete však absolútne vybuchli. Hrali ustráchane, robili nepochopiteľné chyby ako malí žiačikovia.
Zápas po 90. minútach skončil 2:0, v predĺžení strelili domáci aj tretí gól, na ktorých odpovedal útočník Spartaka Michal Ďuriš. V dramatickom penaltovom rozstrele mohol rozhodnúť Trnavčan Bainovič, ale trafil iba brvno. Tréner Gašparík padol na kolená.
Napokon rozhodla až štrnásta séria. Obranca Sebastián Kóša nepremenil svoj druhý pokus. Rozstrel vyhral druholigový poľský tím 12:11. Do Európy sa prebojoval ako víťaz poľského pohára. Po jesennej časti je na siedmom mieste druhej poľskej ligy.
„Bol to náš najhorší zápas. Výkonnostne sme vybuchli, čo poznačilo úvod sezóny. Museli sme sa z toho tlaku dostávať, zrejme aj preto sme nedávali góly a uhrali viaceré remízy,“ vravel tréner Gašparík. V odvete nepripravil svoj tím dostatočne. Zlyhal.