Prvá časť veľkého rozhovoru s trénerom Spartaka Trnava Michalom Gašparíkom. Druhú časť rozhovoru pred derby so Slovanom si prečítate tu:
Na rozhovor v klubovej zasadačke prichádza v teplákovej súprave. Je uvoľnený a vysmiaty. Na otázky odpovedá pohotovo, nepoužíva naučené frázy. Je otvorený a snaží sa opísať svoje vnímanie futbalového sveta.
MICHAL GAŠPARÍK je Trnavčan, od šiestich rokov vyrastal v Spartaku a pôsobil v ňom veľkú časť svojej hráčskej kariéry. V Trnave začal aj trénovať, najskôr starší dorast a momentálne je už piatu sezónu hlavným trénerom prvého tímu.
„Keď som sem vstupoval, možno som si to nevedel predstaviť. Teraz si trúfam pôsobiť tu aj dlhšie. Všetko záleží od toho, ako ste úspešný. Pokiaľ nemáte výsledky, v Trnave nevydržíte,“ priblížil 42-ročný tréner.
Ktorý svetový tréner je vašou inšpiráciou a prečo?
V globále sú to talianski tréneri. Občas je to na oko nudnejší futbal, ale zameraný na taktiku, v čom sa vyžívam. Baví ma to. Najbližšie som mal k Mauriziovi Sarrimu, u ktorého som bol v Neapole na stáži. Nemám vyslovene obľúbenca, ale v súčasnosti často sledujem Antonia Conteho v Neapole. Je príjemné vidieť, keď zvolí nejaký systém, ktorý používame aj v Spartaku. Vtedy mám z toho dobrý pocit.
O vás je známe, že si potrpíte na dokonalý vzhľad a oblečenie, najmä počas zápasov. Sú vám Taliani blízki aj v tomto smere?
Toto neriešim. Taliani majú svoj štýl, celá krajina a platí to aj vo futbale. Na zápas sa snažím vždy obliecť slušne, ale nie príliš výstredne, aby som nekričal.
Na lavičke slovenskej reprezentácie je Talian Francesco Calzona. Páči sa vám aj jeho futbalový štýl?
Zatiaľ ho treba vnímať ako úspešného trénera. Zmenil obraz slovenskej reprezentácie. V defenzíve i ofenzíve. Bol asistentom Sarriho, jeho systém výborne poznám. Veľmi veľa prvkov, najmä z pohľadu defenzívy, aplikujeme aj v Trnave. Páči sa mi to a som rád, že je s týmto futbalom úspešný.
Kmotríkovci išli do rizika. Trnava nemôže mať taký nízky rozpočet, tvrdí expert Čítajte Kedy ste pocítili, že by ste sa chceli stať trénerom?
Okolo tridsiatky, keď už som mal väčší futbalový rozum. Vtedy som si začal zapisovať rôzne cvičenia, tréningové formy alebo tréningy, ktoré ma ako hráča zaujali. Vytváral som si batériu cvičení, systémov, ktoré moji tréneri používali. Využíval som ich hneď ako začínajúci tréner v devätnástke Spartaka.
Ktorí tréneri vás najviac ovplyvnili počas hráčskej kariéry?
V Čechách Zdeněk Ščasný, v Poľsku Adam Nawalka. Na Slovensku som mal veľa trénerov, v Trnave bol značný kolobeh, veľa skúsených trénerov a osobností. Mimo Trnavy rád spomínam na Mikiho Radványiho, ktorý v súčasnosti trénuje Komárno.
V čom je trénerstvo iné v porovnaní s hráčskou kariérou?
V zodpovednosti. Hráč má zodpovednosť len sám za seba, ako tréner ju máte za celé mužstvo. Ako hráč som bol na ihrisku a dokázal som reálne ovplyvňovať veci. Ako tréner stojím za čiarou a nedokážem kopec vecí ovplyvniť, ale v konečnom dôsledku som za ne najviac zodpovedný.
Čo pre vás znamená byť trénerom Spartaka?
Bol to môj sen, ale myslel som si, že prídem do Trnavy ako skúsený tréner. A nie, že tu začnem ako nováčik, ktorý v áčku dostane šancu po pôsobení v doraste. Keď sme do toho vstupovali aj s mojím asistentom Majom Hodulíkom, hovorili sme si, že ako dlho tu vydržíme. Nakoniec je z toho už piata sezóna. Keď som sem vstupoval, možno som si to nevedel predstaviť. Teraz si tu trúfam pôsobiť aj dlhšie. Všetko záleží od toho, ako ste úspešný. Pokiaľ nemáte výsledky, v Trnave nevydržíte.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký moment presne vystihuje fanúšikov Spartaka,
- Čo hovorí na slová, že by už nemal byť trénerom Trnavy,
- O tom, že tretie miesta sú vyústením toho, aký má Spartak hráčsky káder,
- Slovan i Dunajská Streda majú výrazne vyššie rozpočty. Čo by sa muselo stať, aby ich Spartak predbehol,
- Prečo si ako začínajúci tréner musel ísť po tréningoch vždy pospať,
- Podľa čoho vyberá nových hráčov a vie dopredu, že si ich môže dovoliť,
- Čo by preňho znamenalo, keby pod jeho vedením Spartak získal titul,
- Čo by sa muselo stať, aby Spartak hrával každý rok v Európe.
Je to aj každodenný boj s obrovským tlakom. Ako sa s ním vyrovnávate?
Bol som na tlak nachystaný, zažil som ho v Trnave už ako hráč. Prostredie dokonale poznám, aj mesto i klub. Keď bývalý hráč chce byť trénerom, mal by byť psychicky odolný, lebo tlak na trénera je veľký. Je tvárou celého mužstva, čo je iné ako hráč, ktorý sa môže schovať na ihrisku za ďalších desiatich. Nemám na to žiadny recept. Jediné, čo vždy chcem je mať čisté svedomie. V každom týždni sa snažím pripraviť mužstvo najlepšie ako viem a dať do toho sto percent.
Čo ste si pomysleli, keď za vami domov prišiel fanúšik a povedal vám na základe svojho sna, koho nemáte postaviť?
