TRNAVA. Pusté Úľany boli starobylou šľachtickou obcou a vznik Československej republiky priniesol veľa zmien.
Historicky takmer čisto slovenská obec bola v čase vzniku republiky zmietaná neistotou, a to i vzhľadom na nestálosť novej južnej hranice, otázne postavenie k maďarskej národnosti sa hlásiacich šľachticov či úradníkov.
Osobitú otázku predstavovali aj veľkostatky Zičiho rodiny a „Diosegskej
hospodárskej a cukrovarníckej spoločnosti“. Postupom času však obec privítala vznik samostatnej Československej republiky, ktorá priniesla väčšie práva ale aj pozdvihnutie životnej úrovne tunajšieho obyvateľstva.
Prvou pozemkovou reformou, ktorá sa v obci začala uskutočňovať v roku 1924, prevažne poľnohospodárstvom sa živiaci obyvatelia získali možnosť zlepšiť svoje vlastné životné postavenie, nájsť zamestnanie v rodnej dedine pre tých, ktorí za ním dochádzali do blízkeho cukrovaru v Sládkovičove alebo do závodov v Bratislave.
Vznikali nové spolky a organizácie a družstvá (napríklad vodné družstvo). Pomalý rozmach obce prerušila druhá svetová vojna, ktorá odkrojila obci podstatnú
časť jej katastra, ktorá pripadla hortyovskému Maďarsku. Pusté Úľany boli z troch strán obkolesené hranicou a jediné spojenie so Slovenskom mali vďaka nespevnenej ceste smerom na Pavlice.
Po vojne obec zmenila názov aj charakter. Noví prisťahovalci z Oravy a Brezovej pod Bradlom priniesli nový impulz do miestneho života. Zmenili sa politické pomery, ktoré ovplyvnili život aj v tunajšej obci.
Nastalo znárodňovanie, kolektivizácia ale aj hospodársky rozvoj. V obci vzniklo jednotné poľnohospodárske družstvo (so sídlom v Abraháme), Štátny majetok (so sídlom v Sládkovičove). Neskôr začali pôsobiť Rašelinové závody, ktoré ťažili miestnu rašelinu.
Obec sa stala strediskovou a z prevažne poľnohospodárskej obce, charakteristickej nesmierne úrodnou pôdou a početnými vodami, rozrástla sa až na viac ako 2200 obyvateľov, z ktorých podstatná časť dochádzala vďaka železnici aj výbornému autobusovému spojeniu za prácou do Galanty, Senca či Bratislavy.
Miestne náboženské spolky zanikli, prestalo sa hrávať ochotnícke divadlo a kultúru v obci predstavovala najmä škola, ktorá si vybudovala dobrú povesť. Podobne ako v iných obciach, po elektrifikácii sa zrealizovala plynofikácia a v obci sídlilo viacero obchodov s centrálnou Jednotou -potravinovým družstvom.
Postupný odliv obyvateľov do vedľajších miest (najmä Bratislavy) zastavila až
nežná revolúcia, ktorá znamenala aj pre Pusté Úľany značné zmeny.
