TRNAVA. Červeník leží v južnej časti považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu a Dudváhu. Staršie názvy obce boli: 1113 Bin, 1254 Been, 1294 Edeuthbiny, 1317 Verusvar, 1375 Wereswar, 1773 Veresvar, 1920 Verešvár, 1948 Červeník.
Z územia obce sú známe viaceré archeologické nálezy - sídlisko z neolitu, sídliskové nálezy zo staršej i mladšej doby železnej, doby rímskej a slovanskej, staromaďarské kostrové pohrebisko z polovice 10. storočia.
Hlboké korene
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 - vtedy bola majetkom zoborského kláštora. V r. 1294 predal obec Abraham Rufus Comesovi Abovi, r. 1375 patrila Hunt - Poznanovcom, neskôr viacerým šľachtickým rodom. Pôvodná obec bola na území dnešného Leopoldova.
R. 1665 časť chotára obce odkúpila uhorská kráľovská komora od Adama Forgáča na stavbu pevnosti Leopoldov.
Po vybudovaní pevnosti a zničení pôvodnej obce sa obyvateľstvo presťahovalo na územie súčasného Červeníka. Najvýraznejšou pamiatkou obce je katolícky kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia.
Významné stavby, ktoré sa za Československa v obci vybudovali – Kultúrny dom, športová tribúna, amfiteáter, Dom smútku, potravinové družstvo, škola a škôlka.
Folklór a dychovka
Obec sa preslávila hlavne folklórom a dychovou hudbou ktorá bola založená v roku 1865. DH zastrešovala všetky organizované akcie obecné, cirkevné i štátne ako boli oslavy 1.mája, púte farníkov do pútnických miest, účasť na rôznych kultúrnych podujatiach v Československu i v zahraničí.
Toto všetko vyústilo k organizovaniu Folklórnych slávností „Spevu hudby a tanca a Medzinárodného družstevného dňa“ z príležitosti 100. výročia založenia DH Verešvaran v roku 1965.Tieto slávnosti sa každoročne organizujú od roku 1965 .
Na Slávnostiach vystupovali všetky významné folklórne súbory a hudobné telesá z Československa ale i zo zahraničia, spomeniem niekoľko zahraničných súborov - 1967 FOLKESTONE NATIONAL Anglicko, 1970 FS HLOŽANY Juhoslávia, 1972, 1974, 1980 súbor REPÁS HUTA Maďarsko a súbor ŽELEZNIČIAR z Hornej Orechovice Bulharsko, 1976 FS zo Schwendy z NDR, 1978 DH POLFELD zo Sangerhausenu NDR, 1979 FS Rábekozi áfés csorna Maďarsko. Ako vidieť, už za Československa im hranice nerobili problémy.
