Naša bývalá kolegyňa Soňa Brestovanská sa rozhodla, že na rok zmení adresu. Už dávnejšie jej učaroval Nový Zéland, preto sa rozhodla vycestovať práve tam. O tom, ako to na opačnom konci sveta funguje, sa vám bude snažiť priblížiť svojimi reportážami.
Neboli to Vianoce v tom pravom slova zmysle. Prvýkrát som ich prežila inde než s mojou rodinou doma na Slovensku a po prvýkrát sama. Sama v cudzej zemi.
To by som nebola ja, keby som aj v tejto neľahkej situácii nehľadala niečo pozitívne. Čo mi priniesli Vianoce na Novom Zélande? Novú skúsenosť a nepoznanú situáciu, s ktorou som sa musela vysporiadať a ktorá po pravde ani náhodou nebola jednoduchá.
Keďže som mala v práci v tento deň voľno, ešte večer predtým som upiekla koláč a spolu so Slovenkou Katkou sme večer strávili nejakú chvíľu spolu v kuchyni, kde aj ona dokončovala vianočné dobroty.
Bolo to ako pohladenie po duši. Mať niekoho pri sebe, kto s vami zdieľa rovnaké tradície zvyky a viete, že Vianoce sú naozaj na druhý deň je krásny pocit. Jasné, môže sa to zdať ako banalita, ale verte, keď ste ďaleko od domova a ani len počasie a vôňa v kuchyni vám nepripomína Vianoce, potom je to len obyčajný bežný deň.
Špeciálna zásielka
Aj posledný víkend pred Štedrým dňom som upiekla vianočné maškrty a v izbe som si spravila „vianočné okienko“ s malým vianočným stromčekom, salónkami a servítkami s vianočným motívom. Pýtate sa odkiaľ som mala salónky či servítky? Nie, nepriniesla som si ich z domu. Tomuto zvláštnemu tovaru zo špeciálnej zásielky vďačím mojej mame, ktorá mi nech som bola na hociktorom kraji sveta dožičila všeličo.
Tentokrát som ale prísne nakázala, že ak mi ide voľačo posielať, nech zbytočne neposiela nepoužiteľné veci. To znamená, niečo, čo nespotrebujem a aj tak tu budem musieť nechať, pretože mi to zbytočne pridá kilá na váhe, keď budem s batožinou opäť letieť. A tak mi moja milá mamča pribalila vianočné servítky, salónky a vianočnú pohľadnicu.
Freeride v Stubai. Pripravte si lavínovú výbavu a euro na teplú sprchu Čítajte Veľmi mi to všetko pripomenulo čaro Vianoc a keď som videla ten „krásnopis“ mojej krpatej ségry, tak som mala slzy na krajíčku. Okrem tohto špeciálneho balíčku som zakomponovala do môjho vianočného dňa aj prechádzku na druhú stranu jazera Wakatipu, čo mi trvalo dve hodiny. Naspäť som si už zobrala autobus a v priebehu niekoľkých desiatok minút som bola späť doma.
Mohla som si spraviť „slávnostnú“ večeru nie v dvojici, trojici, štvorici či pätici ako sme zvykli mávať doma. Ale tentokrát netradične sama. Vysmažila som si rybu a k tomu nakrájala zeleninu a vianočná večera v lete a na druhom konci sveta bola hotová.
Polnočná omša ako doma
Na Novom Zélande oslavujú Vianoce o deň neskôr ako u nás a to 25. decembra. Večer predtým majú však rovnako ako u nás polnočnú omšu, čo ma veľmi potešilo a s radosťou som večer išla do kostola. Bola som minimálne zvedavá ako to tu „fičí“ a čím je to zaujímavé. Krásne vianočné pesničky hrali v kostole už polhodinu pred začiatkom omše a ľudia sa pomaličky schádzali. Niektoré piesne som spoznala, iné som poznala len z počutia z televízie.
No jednoznačne to bol ďalší neočakávaný a nepredvídateľný zážitok, na ktorý rada spomínam doteraz. Po omši bola jedna hodina po polnoci a keďže verejná doprava už nechodila, mala som dve možnosti. Šesť kilometrov domov prejsť peši alebo skúsiť prvýkrát stopovať.
Májový Festival letectva Piešťany sľubuje aj nočnú leteckú šou Čítajte Všetci ma dovtedy presviedčali, že na Novom Zélande je to na viac než na sto percent bezpečné. A tak som to vyskúšala aj ja. Po pár minútach mi zastavilo tretie auto, ktoré išlo okolo. Bol v ňom milý starší manželský pár. Pani bola pôvodom Filipínčanka a pán Novozélanďan mi zastavili po pár minútach.
Pozdravili sme sa a prehodili krátku konverzáciu a už som aj vystupovala takmer pred domom Slovenky Katky, kde som vtedy bývala. Taký milý pár a tak neskoro v noci, to by mi ani vo sne nenapadlo. Domov som prišla spokojná a po netradičnom vianočnom dni, ktorý som zažila v takomto zložení prvýkrát v živote som do postele ľahla nad mieru spokojná.
Rozbaľovanie darčekov
Na druhý deň ráno som vstávala už o šiestej ráno novozélandského času, aby som mohla volať s rodičmi, malou sestrou a dedkom. Počkali na mňa s otváraním darčekov a tak som sa potešila, že aspoň toto mi neunikne. Dali sme videohovor a sestra všetkým rozdala darček.
Dokonca aj pre mňa tam jeden ostal. Vraj tam na mňa počká kým sa o rok vrátim, tak som zvedavá, čo mi Ježiško na Vianoce nadelil. Do práce som išla až na štvrtú hodinu poobede, tak som išla po telefonáte ešte spať. Keďže na Novom Zélande oslavovali Vianoce v tento deň, tak sme aj v práci mali špeciálny deň. Polhodinu pred začiatkom smeny sme sa všetci zamestnanci stretli na jednom mieste aby sme si rozdali darčeky.
Mali sme tzv. Secret Santu a tak sme si navzájom darovali darčeky. Kto bol však mojím secret Santom dodnes nechcem vedieť, nech to ostane také tajomné a zaujímavé. Dostala som zápisník, pero a sviečku. Super, potešilo ma to, pretože sú to všetko pre mňa užitočné veci, ktoré už využívam na zápisky z ciest, ktoré som tu zatiaľ absolvovala.
Pracovná atmosféra v duchu Vianoc
Všetky stoly sme ešte večer pred 25. decembrom vianočne ozdobili. Hostia, ktorí mali u nás rezerváciu večere dostali pri príchode uvítací drink a potom sme ich rovno usádzali k stolom. Celý večer spríjemňovala v reštaurácii, kde pracujem živá hudba. Dvaja hudobníci spievali a hrali vianočné pesničky a všetko sa zdalo hneď oveľa krajšie a špeciálnejšie ako hocijaký iný deň.
Deti potešil aj Santa Claus, ktorý im rozdával darčeky a deti ich s úžasom na tvárach otvárali. Samozrejme, že Santa zaujal nielen deti ale i dospelých a tak si s ním takmer každá rodina urobila aj fotku na pamiatku. Môžem povedať, že celý pracovný deň bol oveľa krajší než obvykle a ľudia boli k sebe milší a pohodovejší. Aj keď som nemala tentokrát naše tradičné Vianoce, užila som si tento deň ako sa najviac dalo. Bola to pre mňa opäť nová skúsenosť, ktorá mi priniesla zážitok na celý život.
Nabudúce: Vstup do nového roka 2020: Ako ho oslavujeme my a ako prebieha Čínsky nový rok?
