Streda, 26. február, 2020 | Meniny má Viktor
NOVOZÉLANDSKÝ DENNÍK

Časť prvá: Šťastie vyzerá všelijako, len ho treba nasledovať

Odcestovala za prácou na Nový Zéland. V prvej časti sa dočítate, čo všetko zažila, aby sa tam vôbec dostala.

Nový Zéland sa stane na rok jej novým domovom.Nový Zéland sa stane na rok jej novým domovom.(Zdroj: Soňa Brestovanská)

Naša bývalá kolegyňa Soňa Brestovanská sa rozhodla, že na rok zmení adresu. Už dávnejšie jej učaroval Nový Zéland, preto sa rozhodla vycestovať práve tam. O tom, ako to na opačnom konci sveta funguje, sa vám bude snažiť priblížiť svojimi reportážami.

Druhý koniec sveta? Prečo nie? Treba vyskúšať, zobrať nohy na plecia a ísť. Žena, sama, pár rôčkov do tridsiatky. Kombinácia akurát tak na hľadanie budúceho manžela, usadenie sa, svadbu a splodenie malých potvoriek. Myslím tým deťúrence, ktoré mám veľmi rada, ale toto všetko ešte na mňa počká.

Teraz ma čakala výzva, ktorá bola po mojich doterajších cestách opäť o level vyššie. Už som nešla cez agentúru, ktorá by mi bookla letenky, vybavila prácu, ubytovanie, stravu. Teraz som sa mohla alebo musela realizovať len a len ja.

Okrem toho neletel žiadny Čech či Slovák na rovnaký smer a rovnakými letmi ako ja. Preto na jednej strane som mala malé obavy, no na druhej strane vo mne bolo väčšie odhodlanie ísť a opäť získať nové skúsenosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Víza sú základom úspechu

Tak pekne od začiatku. Program work and travel je v súčasnosti čoraz viac obľúbený a pre mladých výzva a šanca, ktorú si nechcú nechať ujsť. Na Nový Zéland sa každoročne vďaka tomuto programu dostane stovka Slovákov, ktorí musia mať rýchle prsty pri žiadaní online víz.

Žiadanie prebieha vždy začiatkom mája. Aj tento rok sa hlásilo okolo päťsto Slovákov, mala som šťastie a bola jednou z tých rýchlejších. Slobodná, bezdetná a mať do 35 rokov, základné podmienky, ktoré s prehľadom spĺňam.

Dňom, keď som dostala víza, som vedela, že všetky predstavy, sny o Novom Zélande majú dvere otvorené k tomu, aby sa stali realitou. Po tomto kroku v máji, som v júli kúpila letenky, ktoré som dovtedy nedočkavo sledovala a kombinovala. Jednou z mojich požiadaviek bolo, aby som sa na Nový Zéland dostala v ideálnom čase na začiatku sezóny, no zároveň aby som za letenky nedala všetky svoje zarobené peniaze z dvojročnej práce novinárky. Vydarilo sa a v septembri som si vybavila zahraničné poistenie a bankový účet.

Potom mi už len ostávalo „booknuť“ si ubytovanie aspoň na prvé dva týždne. Hotovo, ešte som si všetky dokumenty vytlačila, uschovala aj v elektronickej podobe, zbalila všetko potrebné, čo som usúdila, že mi bude počas štyroch ročných období treba a mohla som vyraziť.

Ešte pusu na rozlúčku

Na letisko vo Viedni sme vyrazili v nedeľu ráno pred ôsmou dvomi autami. Nie, nepotrebovala som toľko vecí, že mi na to treba dve autá. Potrebovala som pri mne mojich najbližších, ktorí ma chceli ešte vystískať pred tým ako zdúchnem na druhú stranu zemegule na dlhých dvanásť mesiacov. Vystískali sme sa, padla slza, zamávali sme si a ja som sa sama s ruksakom na chrbte vybrala ku kontrole a potom ku gate-u, kde mi letelo prvé lietadlo. Prvé píšem schválne, pretože celkovo boli tri za tri dni a tri časové pásma.

S Thai airways som letela v nedeľu z Viedne do Bangkoku v Thajsku, rovnako i z Bangkoku do Aucklandu na Novom Zélande. Keďže som sa rozhodla, že pôjdem pracovať aj žiť na rok do Queenstownu, do mesta, ktoré je jedným z najviac turisticky atraktívnych na južnom ostrove Nového Zélandu, čakal ma nakoniec let so spoločnosťou Air NewZealand z Aucklandu.

Len spať a jesť

Prvý let trval viac ako desať hodín, viac som ešte vnímala aj keď sme mali po dobrom obede spať. Na ten ďalší som však v Bangkoku čakala trinásť hodín, preto netrvalo dlho a už som v lietadle smerujúcom na Nový Zéland spala ako bábo. Našťastie som mala sedadlo pri okne a sedadlo vedľa mňa bolo voľné. Čiže celú cestu som mala dostatok pohodlia, a pri príchode na Zéland som si veselo mohla natáčať a užívať pohľad na krásu tohto nádherného ostrova.

Prešla som všetkými kontrolami, vyzdvihla batožinu a smerovala k terminálu pre domáce lety. Prekvapilo ma, že tu si cestujúci vybaví check-in sám, žiadne tety za priehradkami.

Nasadla som do lietadla, na moje pomery už do maličkého, no aj keď cesta trvala len dve hodiny, po rozdaní slaných paličiek letuškou a ich zjedení som opäť zaspala. Nevadí, zobudila som sa práve včas a stihla si natočiť aj prílet do Queenstownu.

Dôležité číslo jeden

Podľa informácií Slovenky Katky, ktorá tu žije už takmer tri roky som mala ísť autobusom z letiska do centra a tak som aj urobila. Vedela som, že mám nastúpiť na linku číslo 1 ale smerom na Remarkables shops. Samozrejme, keď som uvidela prvú jednotku, ktorá prišla veselo som nastúpila. A

ž po ceste som si uvedomila, keď sme stretli ďalšiu jednotku smerujúcu na letisko, že možno nesedím v tom správnom autobuse. Počkala som, kým uvidím prvé tabule a keď som zbadala, že na kruhovom objazde vodič zabočil smerom na Queenstown mesto, pokojne som si vydýchla a užívala si cestu.

Zastávky pomaly ubúdali, cesta trvala približne pätnásť minút ako mi povedala Katka a ja som netrpezlivo očakávala kedy vystúpim. Vôbec som nevedela názov ani čo sa nachádza blízko zastávky, na ktorej mám vystúpiť. Vedela som len, že keď bude vystupovať celý autobus, mám aj ja. Tak som sa zdvihla a nedôverčivo vystúpila.

Toľko šťastia naraz

Keďže nie som zástanca technológií, povedala som si ešte doma, že keď z autobusu vystúpim, určite sa nájde niekto, kto mi bude vedieť poradiť ako sa dostanem do hostela Base. Nebolo treba, rozhliadla som sa a na stĺpe som našla pomenovania ulíc.

Medzi nimi sa na mňa usmiala aj Shotover Street, ulica, na ktorej je aj moja ubytovňa pre „backpackerov“. Nasledovala som šípku a o pár minút som zbadala červené x s nápisom Base. Nebola som si istá či som správne, preto som pokračovala ďalej. Podľa adresy som však mala byť na mieste, preto som sa nedôverčivo spýtala chalana s pekným úsmevom či som správne. Woow, bola som na mieste.

Predo mnou stáli v dvoch radoch ďalší uchádzači o posteľ v hosteli. Nemusela som však dlho čakať a chalan s pekným úsmevom hneď ochotne prešiel k ďalšiemu počítaču, prešla som check-inom, dostala som číslo izby spolu s kódom a konečne som sa po dvoch dňoch mohla niekde zložiť.

Sprcha a spánok, tie mi po viac ako štyridsiatich hodinách celej cesty najviac chýbali. Neviem ako, ale aj napriek môjmu nekamarátstvu s technológiami, hľadaniu cieľov len tak náhodne som všetko našla a trafila na správne lety „na šupu“. Musím uznať, šťastie a Boh boli so mnou a každú sekundu dávali na mňa pozor.

Nabudúce – Kamarátstva na chvíľku, jeden odišiel, ďalší prišiel (o tom, ako sa žije v backpackers hosteli)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Téma: Doprava

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Výbuch plynovej fľaše zranil dvoch ľudí

K jej výbuchu došlo z nezistených príčin.

Ženu, u ktorej sa nepotvrdil koronavírus, už prepustili domov

V súčasnosti je v trnavskej nemocnici vyhradených štrnásť samostatných lôžok pre pacientov s koronavírusom.

Začali riešiť nezákonný odpad pri Hlohovci

Vo veci nezákonne uloženého odpadu na skládke pri Hlohovci koná aj polícia.

Skládka odpadu v Podunajských Biskupiciach.

Mesto Trnava hľadá náčelníka, ponúka plat minimálne 1500 eur

Trnava vyhlásila výberové konanie na obsadenie pozície náčelníka mestskej polície. Igora Kelešiho odvolali mestskí poslanci.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Trenčíne bola hospitalizovaná pacientka s podozrením na koronavírus

V súvislosti so šírením nebezpečného vírusu po Európe vo štvrtok zasadne Bezpečnostná rada štátu.

Nočná dráma v Trenčíne. Plačúce dieťa ratovali susedia, policajti, hasiči, záchranka aj sociálka

Krátko po polnoci zavolala mestskú políciu obyvateľka ulice M. Bela v Trenčíne, že v susednom byte už dlhšiu dobu plače malé, asi polročné dieťa a jeho rodičia zrejme nie sú doma.

AKTUALIZOVANÉ 12:34

Výsledky sú negatívne, žena v nemocnici v Trnave nemá koronavírus

Žena sa vrátila z Talianska.

V Ružomberku hospitalizovali kamionistu s podozrením na koronavírus

Doposiaľ dostupné výsledky vyšetrení nepotvrdili prítomnosť bežného chrípkového vírusu.

Už ste čítali?

Voľby 2020