Nedeľa, 19. január, 2020 | Meniny má Drahomíra, Mário
NOVOZÉLANDSKÝ DENNÍK

Časť prvá: Šťastie vyzerá všelijako, len ho treba nasledovať

Odcestovala za prácou na Nový Zéland. V prvej časti sa dočítate, čo všetko zažila, aby sa tam vôbec dostala.

Nový Zéland sa stane na rok jej novým domovom.Nový Zéland sa stane na rok jej novým domovom.(Zdroj: Soňa Brestovanská)

Naša bývalá kolegyňa Soňa Brestovanská sa rozhodla, že na rok zmení adresu. Už dávnejšie jej učaroval Nový Zéland, preto sa rozhodla vycestovať práve tam. O tom, ako to na opačnom konci sveta funguje, sa vám bude snažiť priblížiť svojimi reportážami.

Druhý koniec sveta? Prečo nie? Treba vyskúšať, zobrať nohy na plecia a ísť. Žena, sama, pár rôčkov do tridsiatky. Kombinácia akurát tak na hľadanie budúceho manžela, usadenie sa, svadbu a splodenie malých potvoriek. Myslím tým deťúrence, ktoré mám veľmi rada, ale toto všetko ešte na mňa počká.

Teraz ma čakala výzva, ktorá bola po mojich doterajších cestách opäť o level vyššie. Už som nešla cez agentúru, ktorá by mi bookla letenky, vybavila prácu, ubytovanie, stravu. Teraz som sa mohla alebo musela realizovať len a len ja.

Okrem toho neletel žiadny Čech či Slovák na rovnaký smer a rovnakými letmi ako ja. Preto na jednej strane som mala malé obavy, no na druhej strane vo mne bolo väčšie odhodlanie ísť a opäť získať nové skúsenosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Víza sú základom úspechu

Tak pekne od začiatku. Program work and travel je v súčasnosti čoraz viac obľúbený a pre mladých výzva a šanca, ktorú si nechcú nechať ujsť. Na Nový Zéland sa každoročne vďaka tomuto programu dostane stovka Slovákov, ktorí musia mať rýchle prsty pri žiadaní online víz.

Žiadanie prebieha vždy začiatkom mája. Aj tento rok sa hlásilo okolo päťsto Slovákov, mala som šťastie a bola jednou z tých rýchlejších. Slobodná, bezdetná a mať do 35 rokov, základné podmienky, ktoré s prehľadom spĺňam.

Dňom, keď som dostala víza, som vedela, že všetky predstavy, sny o Novom Zélande majú dvere otvorené k tomu, aby sa stali realitou. Po tomto kroku v máji, som v júli kúpila letenky, ktoré som dovtedy nedočkavo sledovala a kombinovala. Jednou z mojich požiadaviek bolo, aby som sa na Nový Zéland dostala v ideálnom čase na začiatku sezóny, no zároveň aby som za letenky nedala všetky svoje zarobené peniaze z dvojročnej práce novinárky. Vydarilo sa a v septembri som si vybavila zahraničné poistenie a bankový účet.

Potom mi už len ostávalo „booknuť“ si ubytovanie aspoň na prvé dva týždne. Hotovo, ešte som si všetky dokumenty vytlačila, uschovala aj v elektronickej podobe, zbalila všetko potrebné, čo som usúdila, že mi bude počas štyroch ročných období treba a mohla som vyraziť.

Ešte pusu na rozlúčku

Na letisko vo Viedni sme vyrazili v nedeľu ráno pred ôsmou dvomi autami. Nie, nepotrebovala som toľko vecí, že mi na to treba dve autá. Potrebovala som pri mne mojich najbližších, ktorí ma chceli ešte vystískať pred tým ako zdúchnem na druhú stranu zemegule na dlhých dvanásť mesiacov. Vystískali sme sa, padla slza, zamávali sme si a ja som sa sama s ruksakom na chrbte vybrala ku kontrole a potom ku gate-u, kde mi letelo prvé lietadlo. Prvé píšem schválne, pretože celkovo boli tri za tri dni a tri časové pásma.

S Thai airways som letela v nedeľu z Viedne do Bangkoku v Thajsku, rovnako i z Bangkoku do Aucklandu na Novom Zélande. Keďže som sa rozhodla, že pôjdem pracovať aj žiť na rok do Queenstownu, do mesta, ktoré je jedným z najviac turisticky atraktívnych na južnom ostrove Nového Zélandu, čakal ma nakoniec let so spoločnosťou Air NewZealand z Aucklandu.

Len spať a jesť

Prvý let trval viac ako desať hodín, viac som ešte vnímala aj keď sme mali po dobrom obede spať. Na ten ďalší som však v Bangkoku čakala trinásť hodín, preto netrvalo dlho a už som v lietadle smerujúcom na Nový Zéland spala ako bábo. Našťastie som mala sedadlo pri okne a sedadlo vedľa mňa bolo voľné. Čiže celú cestu som mala dostatok pohodlia, a pri príchode na Zéland som si veselo mohla natáčať a užívať pohľad na krásu tohto nádherného ostrova.

Prešla som všetkými kontrolami, vyzdvihla batožinu a smerovala k terminálu pre domáce lety. Prekvapilo ma, že tu si cestujúci vybaví check-in sám, žiadne tety za priehradkami.

Nasadla som do lietadla, na moje pomery už do maličkého, no aj keď cesta trvala len dve hodiny, po rozdaní slaných paličiek letuškou a ich zjedení som opäť zaspala. Nevadí, zobudila som sa práve včas a stihla si natočiť aj prílet do Queenstownu.

Dôležité číslo jeden

Podľa informácií Slovenky Katky, ktorá tu žije už takmer tri roky som mala ísť autobusom z letiska do centra a tak som aj urobila. Vedela som, že mám nastúpiť na linku číslo 1 ale smerom na Remarkables shops. Samozrejme, keď som uvidela prvú jednotku, ktorá prišla veselo som nastúpila. A

ž po ceste som si uvedomila, keď sme stretli ďalšiu jednotku smerujúcu na letisko, že možno nesedím v tom správnom autobuse. Počkala som, kým uvidím prvé tabule a keď som zbadala, že na kruhovom objazde vodič zabočil smerom na Queenstown mesto, pokojne som si vydýchla a užívala si cestu.

Zastávky pomaly ubúdali, cesta trvala približne pätnásť minút ako mi povedala Katka a ja som netrpezlivo očakávala kedy vystúpim. Vôbec som nevedela názov ani čo sa nachádza blízko zastávky, na ktorej mám vystúpiť. Vedela som len, že keď bude vystupovať celý autobus, mám aj ja. Tak som sa zdvihla a nedôverčivo vystúpila.

Toľko šťastia naraz

Keďže nie som zástanca technológií, povedala som si ešte doma, že keď z autobusu vystúpim, určite sa nájde niekto, kto mi bude vedieť poradiť ako sa dostanem do hostela Base. Nebolo treba, rozhliadla som sa a na stĺpe som našla pomenovania ulíc.

Medzi nimi sa na mňa usmiala aj Shotover Street, ulica, na ktorej je aj moja ubytovňa pre „backpackerov“. Nasledovala som šípku a o pár minút som zbadala červené x s nápisom Base. Nebola som si istá či som správne, preto som pokračovala ďalej. Podľa adresy som však mala byť na mieste, preto som sa nedôverčivo spýtala chalana s pekným úsmevom či som správne. Woow, bola som na mieste.

Predo mnou stáli v dvoch radoch ďalší uchádzači o posteľ v hosteli. Nemusela som však dlho čakať a chalan s pekným úsmevom hneď ochotne prešiel k ďalšiemu počítaču, prešla som check-inom, dostala som číslo izby spolu s kódom a konečne som sa po dvoch dňoch mohla niekde zložiť.

Sprcha a spánok, tie mi po viac ako štyridsiatich hodinách celej cesty najviac chýbali. Neviem ako, ale aj napriek môjmu nekamarátstvu s technológiami, hľadaniu cieľov len tak náhodne som všetko našla a trafila na správne lety „na šupu“. Musím uznať, šťastie a Boh boli so mnou a každú sekundu dávali na mňa pozor.

Nabudúce – Kamarátstva na chvíľku, jeden odišiel, ďalší prišiel (o tom, ako sa žije v backpackers hosteli)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. Česko-Slovenský ples sa blíži, v predaji sú posledné vstupenky
  3. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  4. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  5. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  6. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  7. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  8. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  9. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár
  10. Nové VIVO! Bratislava žne úspechy
  1. V košickom Kauflande pribudol nový McDonald´s
  2. Duálna akadémia: Na strednej škole sa vzdelávajú, aj zarábajú
  3. SEAT získal titul Company of the Year na CES 2020
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Česko-Slovenský ples sa blíži, v predaji sú posledné vstupenky
  6. Nezabudnite na svoju povinnosť do konca januára 2020!
  7. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  8. myhive Polus Towers menia meno na myhive Vajnorská
  9. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  10. Ako na nový rok… Za toto rozhodne neplaťte!
  1. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 15 378
  2. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 11 114
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 10 849
  4. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 10 256
  5. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 8 974
  6. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 8 616
  7. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 8 176
  8. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 8 139
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 7 850
  10. Ako na nový rok… Za toto rozhodne neplaťte! 7 169

Téma: Doprava


Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Divadlo Jána Palárika vyhlásilo nový ročník diváckej ankety

Súčasťou odovzdávania ocenení 27. marca budú aj novinárska a študentská cena a tiež ocenenie od zriaďovateľa Trnavského samosprávneho kraja.

Divadlo Jána Palárika v Trnave

Trnavská radnica bude rekonštruovať detské ihriská

Primátor poukazuje na zmodernizované ihrisko na Slávii.

Hodiny na mestskej veži v Trnave merajú čas už 290 rokov

Obyvatelia i návštevníci Trnavy majú možnosť vidieť, ako fungujú hodiny na mestskej veži.

Mestskú knižnicu v Piešťanoch modernizujú

Rekonštrukčné práce budú prebiehať štyri týždne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia hľadala 18-ročného Patrika

Policajti pátrali po mladíkovi, ktorý sa nevrátil z diskotéky.

Levice: Vodič zrazil na parkovisku 13-ročné dievča

Nehoda sa stala pri obchodnom centre v Leviciach. Chodkyňa skončila v nemocnici.

Dom z lodných kontajnerov pod Nitrianskym hradom nezbúrali. Rieši ho aj polícia

Objekt slúži podľa majiteľa na to, aby sa dalo žiť environmentálne. Vraj je autonómneho typu.

Polícia pátra po mužovi a žene z Banskej Bystrice

Pátrajú po Márii Jaďuďovej a Tomášovi Kurekovi.

Vybrali SME

Už ste čítali?