DOLNÁ KRUPÁ. Rodáčka z Dolnej Krupej pri Trnave Mária Henrieta Choteková sa narodila pred 155 rokmi 24. novembra 1863 do šľachtickej rodiny grófa Rudolfa Choteka.
Botanici a milovníci ruží si jej meno spájajú najmä s veľkolepou ružovou záhradou, ktorú založila a úspešne viedla v prvej tretine 20. storočia. Jej rozárium bolo prvým a najväčším v celom Uhorsku, neskôr aj v Československu a pionierska úloha M. H. Chotekovej v pestovaní a rozširovaní odolných parkových ruží je odborníkmi dodnes vysoko cenená.
V Piešťanoch sa začali vianočné trhy, pozrite si fotky Čítajte Jej aktivity na poli ružiarstva však nevystihujú celú osobnosť grófky Chotekovej. Pohľad aj na ďalšie stránky jej života ponúka nová životopisná kniha Ružová grófka a jej svet od amatérskeho historika Stanislava Petráša.
Už podtitul knihy Neobyčajný príbeh nezvyčajnej šľachtičnej napovedá, že osud grófky bol nielen pozoruhodný, ale sprevádzalo ho aj množstvo prekvapivých skutočností. Oduševnenie, s akým sa dokázala pre veci nadchnúť, bolo príznačné pre celý jej život.
Umelecké nadanie
Už v mladosti sa naplno prejavili jej umelecké vlohy. Zachovali sa jej básne a zmienky o divadelných hrách, ktoré písala spolu so sestrou. Najväčšie uznanie si však získala vďaka svojmu hereckému talentu, ktorý „vysoko presahoval úroveň herečiek pohybujúcich sa v amatérskych kruhoch“.
Vďaka tomu dobová tlač s nadšením písala o jej výkonoch amatérskej herečky, ktorá „prekvapovala pôvabom svojho vzhľadu a dokonalosťou výkonu“.
O jej hereckých výkonoch nachádzame údaje dlhých 16 rokov, od roku 1883 až do roku 1899, kedy hrávala nielen v kaštieľskom divadle v Krupej, ale najmä v ochotníckych predstaveniach viedenskej aristokracie.
Verejné angažovanie vo Viedni
Zapájanie do verejného diania súviselo s grófkiným náboženským presvedčením. Ako hlboko veriaca kresťanka horlivo pracovala v laickej katechéze a venovala sa práci s mládežou. Bola viceprezidentkou Zväzu laickej katechézy, ktorého členky mali pripravovať deti na spoveď a na prvé sväté prijímanie.
Termín sa znova posúva. Na južný obchvat Trnavy chýbajú peniaze Čítajte Tieto aktivity vyvrcholili počas 23. medzinárodného eucharistického kongresu vo Viedni, za ktoré dostala v roku 1913 najvyššie pápežské vyznamenanie.
Skúsenosť s politikou
Jej vedúce postavenie vo Zväze laickej katechézy sa postupne pretavilo do dôležitej pozície v Združení kresťanskej mládeže Rakúska. V rokoch pred prvou svetovou vojnou najviac času venovala spolkovému životu mládeže. Stala sa známou ako „matka spolkov“.
Jej presvedčenie ju zaradilo do konzervatívneho krídla kresťansko-sociálnej politiky, ktoré viedlo spor s iným politickým táborom v Rakúsku. Ich konflikt musel dokonca riešiť samotný pápež Pius X., ktorý ju koncom roka 1913 prijal na súkromnej audiencii.
Emancipovaná dáma
Vlastnoručne spísaný zoznam kníh grófkinej knižnice, ktorý sa ako jeden z mála autentických dokladov z jej života zachoval, dal možnosť spoznať jej osobnosť aj z celkom netušeného pohľadu.
Zloženie kníh (vyše dva a pol tisíca exemplárov) vydalo svedectvo nielen o jej obľúbených autoroch, čitateľskom vkuse, záujmoch, ale veľa napovedalo aj o grófkinej osobnosti. Charakterizuje ju ako mimoriadne vzdelanú a rozhľadenú dámu.
Pri hodnotení množstva kníh od ženských autoriek, námetov a obsahového zaradenia diel, sa dá dokonca hovoriť o emancipačnej orientácii majiteľky knižnice.
Kupovala si knihy najznámejších spisovateliek, bojovníčok za práva žien a za ich zrovnoprávnenie. S ich názormi zrejme sympatizovala a ona samotná dávala svoje autonómne postoje najavo aj tým, že sa pohybovala aj v politických kruhoch, dovtedy určených výlučne mužom.
