vedlajsim efektom principu "viac zakon, viac dobry stat" je to, ze tie zakony nikto nepozna a nikto ani nedodrzuje. pripadne ich pre chyby systemu a aj zakonov samotnych niekto prekruti. v state, kde sa skutky nestavaju a kde sudcovia netrestaju gangstrov, lebo mozu, kolko tisic zakonov treba, aby veci zacali fungovat? problem je celkom inde, ako v nejakom zakone navyse.
Tak preto sa mozu sestricky spravat k nevladnym pacientom ako k hávedi? Preto dávajú starenke, ktora neudrzala stolicu najavo, ake je to pre nich otravne, odporne, nechutne? Preto to starenke dostatocne jasne oznamuju citoslovciami, zvukmi prejavujucimi odpor a slovami o hnuse a nechutnosti? Zial osobna skusenost. A ten nahlupli vyraz, ked som milej pani sestricke odporucil, aby okamzite dala vypoved a vypadla z prostredia, ktorej sa jej hnusi. Je demokracia, nech ide do pokladne a nech nerobi tuto pracu. Pretoze v danom konkretnom pripade neslo o poslanie, ale vyslovene o neuctu a odpor.
ono by mozno stacilo aplikovat zakon o vykone trestu povinnej prace. pri spravnom nasadeni by to riesilo aj problem bezfarebneho pragmatika vyssie a sebavedomych hlupakov by to ucilo empatii a pokore.
Dôveru v PZSR a právny štát najlepšie vystihujú slová: „Pokiaľ by to nebolo nevyhnutné, tak určite by som nič osobne nepodával. Nakoniec by mal človek s tým len starosti,“ skonštatoval.