Pulzujúca mozaika kontrastov, to je India podľa cestovateľky Martiny Trginovej, ktorá ju predstaví v Cestovateľskom kine v stredu 28. októbra o 20. hodinev trnavskom Kine Hviezda.
Podľa cestovateľky Martiny Trginovej si na tomto subkontinente každý nájde to svoje, či sa to týka kultúry, prírody, architektúry či gastronómie. Čo ešte o Indii prezradila?
V Trnave na Cestovateľskom kine budeš prezentovať Indiu, kde si strávila istý čas. Čo si tam robila?
- Indiu som prvýkrát navštívila v roku 2009. Odvtedy som tam bola osemkrát, pričom sa tam v novembri chystám opäť. India to je láska, ku ktorej sa človek musí stále vracať, nech by bol z nej akokoľvek unavený. V Indii som toho zažila mnoho, štyri mesiace som pracovala v multikultúrnom Bombaji na manažérskej stáži, sedem mesiacov som potom pre zmenu strávila v tradičnej Agre na indickej škole s cieľom preniknúť do tajov jazyka tohto národa a v súčasnosti sa tam pravidelne vraciam ako sprievodca slovenských turistov. Indiu človek buď miluje alebo nenávidí. Stredná cesta neexistuje. No ak sa vám raz dostane pod kožu, nezbavíte sa jej a jej karma vás skôr, či neskôr dobehne.
Počuli sme, že si tam študovala aj jazyk hindi. Bolo to náročné?
- Každý jazyk, tak ako aj hindi, má svoje pravidlá. Akonáhle si ich osvojíte, ide to už ľahko. Potom to chce len cvik a vytrvalosť. Naučiť sa písať a čítať sa dá zvládnuť sa pár hodín, poprípade dní. Závisí to od osobnej motivácie. Ja som ju spočiatku mala pomerne veľkú, no časom, aj vďaka skostnatenému systému výuky na tradičnej škole, rýchlo opadla, a tak som sa rozhodla investovať svoj čas a energiu radšej do cestovania.
Aj z tohto dôvodu jazyk hindi prakticky neovládam. Čo je do značnej miery spôsobené tiež tým, že nie som jeho aktívnym užívateľom. No stále dokážem písať a čítať, zjednávať ceny na bazároch, či dohadovať sa s rikšiarmi, kam ma majú odviezť. Je to veľmi praktické nielen preto, že bez väčšej námahy vyjednám lacnejšiu (a teda reálnu) cenu, no najmä si pri používaní jazyka hindi získam väčšiu dôveru miestnych a hneď na mňa pozerajú inak ako na ostatných turistov. Sú ústretovejší a milší.
Domáci veľmi oceňujú snahu zahraničných komunikovať v ich jazyku. Neplatí to však všade. Na juhu to s hindi radšej neskúšajte, zle by ste pochodili. Predovšetkým v štáte Tamil Nadu, čo ale zase vyplýva z histórie. Aj v jazyku sa tak zrkadlí rôznorodosť, pestrosť tejto krajiny i národa. Každopádne, netreba mať z jazyka stres, pri návšteve Indie si úplne vystačíte so základmi angličtiny.
India pôsobí veľmi pestro - čo do kultúry, gastronómie, spoločnosti i krajiny. Čo teda teba najviac zaujalo v Indii?
- Práve tá jej premenlivosť. Že nikdy nie je rovnaká. A aj keď ju človek navštívi veľakrát, stále ho má čím prekvapovať. Človek sa tam nikdy nezačne nudiť, ponúka priehršť stále nových a niekedy aj rozporuplných podnetov. Inšpiruje a posúva na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach. Rozhodne si v nej každý nájde to, čo potrebuje. Zastávam teóriu, že India je veľká učiteľka a každý sa v nej naučí niečo, čo práve má.
Ja som sa napríklad bola nútená naučiť trpezlivosti, inak by som to psychicky nezvládla. Stal sa zo mňa väčší flegmoš a už nemám takú tendenciu všetko riešiť ako kedysi. India, alebo Bhárat ako ju domáci volajú, to je jednoducho koketa, ktorá sa neprestajne pohráva s našimi zmyslami, zvádza a provokuje a ani na moment nám nedá vydýchnuť.
Čo by cestovatelia, ktorí sa tam rozhodnú ísť, nemali vynechať alebo zmeškať?
To je veľmi individuálne. Práve preto je India ako krajina tak vyhľadávaná turistami, pretože si tam každý nájde čo potrebuje. Je to extrémna krajina, čo sa týka sociálnych rozdielov, ale tiež aj extrémna čo sa týka diverzity. Možno práve preto oficiálne heslo indickej vlády znie "Jednota vo svojej rozmanitosti." Však čo iné by sme od tak rozmanitého subkontinentu mohli čakať?
Niekoho láka spiritualita, ktorou je zem presýtená. Iného historické stavby, svedkovia dôb dávno i nedávno minulých. Architektúra je obzvlášť krásna, či už sakrálna, alebo architektúra palácov. Niektorí sa najlepšie cítia v prírode, ktorá sa mení od severu na juh. Máte chuť na Himaláje? Alebo ryžové, či čajovníkové plantáže? A čo tak púšť vs. daždové pralesy, alebo radšej pláže?
Tu nájdete všetko! A komu by sa málilo, jedna z najstarších kultúr plná zaujímavých zvykov a tradícií má tiež čím zaujať. Je to doslova pulzujúcu mozaika kontrastov.
Je to krajina, ktorá sa nám vďaka globalizácii už nezdá taká vzdialená, ale pritom je tokultúra úplne odlišná od tej našej. Čo teba najviac prekvapilo?
- Hmm, to je ťažká otázka, nakoľko mnohé veci už vnímam s odstupom času úplne inak. Viac im rozumiem vzhľadom k tradícii, alebo som si na ne už jednoducho zvykla a beriem ich tak ako sú. Pamätám si ale na svoje prvé strety s touto zemou. Bola to doslova terapia šokom a ako azda väčšina z tých, čo Indiu navštívili, i ja som sa chcela rovno otočiť a ísť naspäť domov.
Všetkého sa mi zdalo príliš. Príliš veľa hluku, ľudí, znečistenia, odpadkov, všetko príliš štipľavé, príliš veľká chudoba, či naopak extrémne bohatstvo. A potom to prišlo. To očarenie. S Indiou je to tak, že ak prekonáte počiatočný šok a dáte krajine šancu, pričom je nevyhnutné, aby ste zabudli, alebo aspoň potlačili to zaužívané, čo si každý nesie z domu, a bez predsudkov otvoríte myseľ, ukáže sa vám v najkrajšom možnom svetle. Doslova sa bude pred vami predvádzať. Ale to platí pri cestovaní vo všeobecnosti. Je jedno, či idete do Indie, alebo povedzme vedľa na Ukrajinu.
Autor: ts
