TRNAVA. Prezentuje vyše 150 dobových pohľadov na známe, menej známe i už neexistujúce zákutia mesta, ktoré sa poštou rozleteli do celého sveta. Pohľadnice pochádzajú zo zbierok zberateľov Stanislava Božíka, Jozefa Kandela, Jána Hanušina a Jozefa Benka, podstatná časť je datovaná z prvej tretiny uplynulého storočia.
Dôvodom na obnovené vydanie titulu Trnava na starých pohľadniciach nebol podľa vydavateľa Daniela Kollára iba veľký záujem o prvé uvedenie, ale aj skutočnosť, že zbierky zberateľov sa medzičasom rozšírili o množstvo nových zaujímavých exemplárov.
"Zhruba 70 percent pohľadníc je tak v knihe vymenených," povedal pre TASR trnavský zberateľ Jozef Benko. Niekde nahradili čierno-biele pohľadnice o niečo mladšie kolorované alebo farebné, niekde sa našiel zaujímavejší pohľad na miesto. S tým išla ruka v ruke aj čiastočná úprava textov, ktorých autormi sú trnavskí pamiatkari Daniela Zacharová a Milan Kazimír. Podľa Benka ich práca pre knihu je jednou z najlepších, aká v rámci edície Na starých pohľadniciach vo vydavateľstve Dajama bola vôbec publikovaná. Texty o jednotlivých častiach mesta, uliciach či domoch opisujú nielen ich históriu, ale sú obohatené aj o rôzne príbehy, ktoré čitateľom pomôžu lepšie pochopiť mentalitu a spôsob života tunajších obyvateľov v minulosti. Výmena pohľadníc do nového vydania si vyžiadala tiež čiastočnú zmenu obsahovej štruktúry.
V knihe sa objavila namiesto pôvodných litografií kapitola s pohľadmi na priemyselné a železničné objekty, pretože Trnava bola na začiatku 20. storočia významným dopravným uzlom a jej fabriky patrili k najdôležitejším priemyselným producentom v potravinárskom priemysle na území dnešného Slovenska. A tak si čitateľ môže pozrieť Treumannovu sladovňu z rokov 1920 a 1930, Diamantovu sladovňu z roku 1910, viacero pohľadov na trnavský cukrovar z rokov 1910 až 1920 či na Figaro a bitúnok zo začiatku druhej dekády 20. storočia. "Pre mňa je zaujímavým aj zaradenie dvoch pohľadníc, ktoré dokumentujú dielo významného architekta Emila Belluša v Trnave - mlyn na pohľadnici z roku 1938 a doteraz architektmi oceňovaný vodojem z roku 1944," dodal Benko.
Novú sériu pohľadníc vyberal zo svojej zbierky niekoľkých stovák, ktoré dokumentujú vývoj Trnavy. Začiatok storočia je považovaný za zlatý vek pohľadníc, vtedy ich zbierali všetci, povedal Benko. Jeho zbierku tvorí okolo 600 kusov ´nagyszombatiek´, teda tých, ktoré vyšli do roku 1918, keď mesto bolo pomenované ako Nagyszombat, potom okolo 1300 kusov z prvorepublikového obdobia a vojnového obdobia až do roku 1945 a ďalších 1500 kusov z obdobia socializmu. Najstaršia je z roku 1896. Mám napríklad aj takú raritku ako pohľadnicu poslanú z Trnavy 31. decembra 1899, dodal Benko. Slávnostné uvedenie knihy je naplánované na 16. októbra.
