Príjemná jazzová muzika vtiahla do nákupného víru aj náhodných okoloidúcich. Viacerí predajcovia lákali odkazmi na papierikoch: „Nebojte sa zjednávať.“
TRNAVA. „Koľko stoja tieto šálky?“, ukazuje pani v stredných rokoch na modro-bielu čajovú súpravu . „Tri eurá“, padne rýchla odpoveď. „A ak ich vezmete všetky, dám vám ich za dve päťdesiat.“
Zákazníčka zamyslene pozerá na hrnček, jej tvár neprezrádza nič konkrétne. Pomaly vracia šálku naspäť, ale súčasná majiteľka sa nevzdáva: „Sú porcelánové, pozrite sa, nemajú ani jednu prasklinu. Určite vám ešte dobre poslúžia.“
Horlivo rozkladá šálky po deke, ukazuje ich zvnútra i zvonku a zdá sa, že obchod je predsa len na dobrej ceste. Nakoniec sa dohodnú. Dve eurá za jednu.
Pestrá ponuka
Pánovi vedľa, ktorý predáva gombíky, sa až tak veľmi nedarí. Na internete nakúpil 12 kíl, a prezrádza, že už sa celý mesiac nevedel dočkať, ako sa v nich ľudia budú prehŕňať. Realita je však iná. Predal zatiaľ jeden jediný. „A to mám bezkonkurenčné ceny“, vysvetľuje.
O gombíky veľký záujem nebol. FOTO: JANA PEKÁRKOVÁ
„Aha, tento veľký čierny na kabát - v galantérii stojí dve dvadsať a ja ich mám za päťdesiat centov.“ Nakoniec zhodnotí. „Asi sem chodí málo krajčírok alebo ľudia príliš preferujú zipsy.“ Aj taký je Blšák, pousmejem sa a zaželám pánovi viac šťastia.
Ponuka je naozaj pestrá. Šatky, bižutéria, topánky, keramika, oblečenie, hračky, tašky, náradie, starožitnosti, knihy, platne, dokonca aj elektronika a kuchynské spotrebiče. Prítomných je asi osemdesiat predajcov a Blšák sa tiahne od Radnice takmer po Mestskú vežu.
Medzi predávajúcimi sú všetky vekové kategórie - staršia generácia aj mladé rodiny s deťmi. Zastavím sa u školáčky Stanky. Stojí za stolíkom plným pokladov, ktoré vytriedila zo svojej detskej izby.
Stanka zapózovala s helmou a lukom. FOTO: JANA PEKÁRKOVÁ
„S týmito hračkami sa už dlho nehrám, tak ich skúšam predať. Možno ešte niekoho potešia,“ vysvetľuje. Prekvapí ma najmä slušná zbierka autíčok. Hovorím si, chudák brat, určite netuší, že jeho autíčka sa tu slnia na Blšáku, ale Stanka ma ubezpečí, že žiadneho brata nemá, že autíčka dostala od uja.
Nakoniec mi ešte zapózuje v galskej helme a napnutým lukom. Hotová bojovníčka.
Vyslali ju vnuci
Cestou obzerám kuchárske knižky, detské čiapočky a usmejem sa na pani v dôchodkovom veku. Na rozdiel od svojich rovesníčok, neponúka kávové súpravy, ale má pred sebou vyložený tablet, MP4 a dotykový telefón. „ Mňa sa nič nepýtajte, mňa vyslali vnuci“, zakričí a veselo mi zamáva.
Babku s tabletom vyslali vnuci. FOTO: JANA PEKÁRKOVÁ
Beatles strieda úžasný Luis Armstrong, a aj nakupujúci dav mierne spomalil tempo. Ideálny čas na kávu z pojazdného vozíka, hovorím si, ale podvedomie ma ešte nepustí. Chýba mi totiž príbeh.
Príbeh aktovky
Zrazu zbadám starú hnedú koženú aktovku. Patrí k predajcovi Jurajovi, ktorý pravidelne navštevuje burzy starožitností. Bol už v Krakovanoch, na Červenom Kameni a chodí aj na veteránske burzy do Holíča a do Lozorna. Na Trnavskom Blšáku je prvý krát a atmosférou je nadšený.
„Ľudia reagujú veľmi pozitívne, len dúfam, že neponesiem veci v škatuliach domov.“ Zasmeje sa. Pýtam sa ho, čo ponúka. „Väčšinu predmetov som vytiahol zo starej pivnice. Mám tu všetko možné od pohárikov, cez svietniky, staré vázičky, sklo, porcelán, galoše, storočné stolárske náradie, a aj originál vojenské montérky Československej armády.“
„A čo tento kufrík?“, ukazujem na svoj tajný tip. Juraj pokýva významne hlavou, čím potvrdzuje, že ide o viac ako o kufrík.
Aktovka starého otca. FOTO: JANA PEKÁRKOVÁ
„Je to aktovka, v ktorej môj dedko celý život nosieval veci do práce. Robil v Piešťanoch v elektrárňach a má určite viac ako päťdesiat rokov.“ Možno by Juraj prezradil aj viac, ale náš rozhovor prerušila otázka: „Po čom máte tieto bagandže?“ Juraj sa ospravedlní, tak si aktovku, v ktorej jeho starký možno nosil do práce šunkové chleby a lekvárové buchty, aspoň na pamiatku odfotím.
Aj taký je Blšák. Príjemný, živelný a trošku nostalgický. Jeho rytmus sa krásne mení s rytmom hudby, ktorá práve znie z vinylových platní. A žiadny zákazník nesmie ostať nepovšimnutý.
Autor: Jana Pekárková
