Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Manažér plavcov prerazil ako hotelier v Amerike

Spomienky na roky strávené medzi trnavskými plavcami sú v mysli Františka Kvotidiana stále živé. Pomocou nich nás prenesie do 50. rokov minulého storočia a predstaví ikonu trnavského plávania tých čias, Emila Wágnera.

(Zdroj: ARCHÍV FK)

TRNAVA. Pri návšteve Trnavy v máji tohto roku som sa stretol s predsedom plaveckého klubu STU a trénerom Ladislavom Hlavatým, aby som pre súťaž a najrýchlejšieho plavca venoval umeleckú sošku ako putovnú cenu.

Uvedenú trofej som získal v pretekoch o titul Majstra Moravy v Brne v roku 1947, v trojboji na päťdesiat, sto a dvesto metrov voľným spôsobom.

Rád som pri tejto príležitosti prijal pozvanie pána Hlavatého pozrieť si plavecké a športové zariadenia, ktoré klub užíva v podnájme v areáli vysokej školy.

Skryť Vypnúť reklamu

Nebolo pri tom ťažké v spomienkach sa vrátiť do 50. rokov minulého storočia a porovnať podmienky a športové výkony našej a súčasnej generácie.

Medaily vyžobral od mesta

V mojich spomienkach majú trvalé miesto osobnosti ako doktor Dušan Pochyly a už nežijúci Emil Wágner.

Rád by som predstavil niekoľko spomienok na Emila, ktorý vstúpil do nášho klubu v roku 1942 ako mladý vysokoškolák. Bol plný nadšenia a ideálov, ako náš klub oživiť a zviditeľniť, aby ho viac 
Trnavčania spoznali.

foto676_res.jpg

Emil Wágner v roku 1947 na trnavskej plavárni s členmi družstva. FOTO: ARCHÍV FK

Naše nedostatky postupne menil na cieľavedomú prípravu a organizoval stretnutia s málo existujúcimi plaveckými klubmi na Slovensku. Začal organizovať majstrovstvá Trnavy, obstaral trofeje pre víťazov, veľmi cenné boli medaily mesta Trnavy, ktoré vyžobral po dlhom jednaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Túto vzostupnú činnosť podporovali tiež funkcionári klubu, ako spomínaný Dušan Pochyly, Janko Wallner, Laco Flasik a ďalší.

Zimné tréningy 
v „pluvátku“

Klubová činnosť žila v rokoch 1942 – 1949, zvýšili sa vtedy aj tréningové normy. V lete za každého počasia to bolo tisíc až tritisíc metrov na vyplávanie štýlu a k tomu päť – desať šprintov v 37-metrovom bazéne.

Cez zimu sme trénovali hodinu týždenne v Mestských kúpeľoch v dvanásťmetrovom bazéne, zvanom „pluvátko.“

Keďže náš klub mal vždy málo peňazí, tak z iniciatívy Emila sme pre výhody v cestovaní zmenili názov klubu na ŠKŽ, Športový klub železničiarov. Po čase sme sa však znovu vrátili k TKP, Trnavský plavecký klub.

Plavky šila pani Marta

Vďaka Emilovi TKP mal aj desať sympatizantov z radov divákov, ktorí klubu pomáhali v rôznych činnostiach, ako maľovanie plagátov pre informovanie verejnosti či organizovanie pretekov.

Skryť Vypnúť reklamu

Osobitnú zmienku si zasluhuje pani Marta Forischová, ktorá za svoje prostriedky kupovala látky a šila celému mladému kolektívu plavky.

Jej životný optimizmus a humor vedeli kolektív povzbudiť a preniesť aj cez individuálne neúspechy. Pani Marta bývala na Hlavnej ulici, oproti Mestskému domu na poschodí, v byte s malým balkónom.

Ten v nedeľu spestroval trnavské korzo, lebo Marta si hlasito rozprávala vtipy a oslovovala známych. Tak si vybavovala svoju agendu.

foto678_res.jpg

Jarné čistenie plavárne. FOTO: ARCHÍV FK

Trápenie s Košičanmi

K manažérskym povinnostiam Emila patrilo dojednávanie plaveckých stretnutí, vyjednávanie podmienok a určovanie taktiky. Najťažšie sa jednalo s Košičanmi, mali vždy pripravené niečo v prospech seba.

Už niekoľkokrát nás dobehli neférovo, na stretnutí v lete roku 1947 to však bolo evidentné. Odmietli dvojdenné stretnutie, a tak nás prinútili cestovať v noci, vtedy to bolo dvanásť hodín z Trnavy.

Ráno nás čakali s úsmevom na stanici, rozdelili si nás do rodín a tam sme mali tri – štyri hodiny na spanie, potom ľahký obed a hybaj na plaváreň.

Košické obecenstvo sme poznali ako temperamentné, búrlivé to bolo najmä pri vodnom póle. V plaveckých disciplínach mali dobrých Kočiho a Bižika, proti nim som plával ja spolu s Černým, a tak sme sa zmohli na remízu.

Pólo patrilo Košičanom, lebo my sme boli mladé mužstvo proti starším a skúseným hráčom. Pritom nám nestačili v rýchlosti, a tak nás držali za plavky, kopali pod vodou a domáci rozhodca nič nevidel.

Odniesol som si to ja, ktorého držal a kopal Kukoreli, až ma museli vyniesť z bazéna po zranení. Všetko sme to však brali ako veci uskutočnené v športovom zápale, uzmierenie sa potom konalo v kaviarni Slavia, kde pán Kukoreli bol vedúcim. Domov sme potom znova cestovali v noci.

Sucho vohnalo 
do bazéna myši

Rok 1947 bol na Slovensku mimoriadne suchý a horúci, a tak Trnávka nemala dosť vody, aby naplnila bazén letného kúpaliska. Preto plaváreň bola pre verejnosť zatvorená a zvyšok vody v bazéne patrične zapácha.

Plaváreň tak patrila len odvážnym členom klubu a dvom kozičkám pána Letlera. Nebolo však jednoduché si v bazéne zaplávať, suchota vyhnala hľadať vodu aj živočíšstvo z polí a lúk. Za uhasenie smädu ale zaplatilo životom, lebo vydriapať sa z bazéna bolo nemožné.

My sme sa plávania nevzdali, a tak pomohla dlhá palica, na konci s vreckom. Denne sme tak z bazéna vylovili sto i tristo utopených myšičiek, až potom prišlo na rad plávanie. Prežili sme bez ujmy na zdraví, bez lekára a hygienika.

bazen_res.jpg

Letná trnavská plaváreň v roku 1947, v suchom roku, s polovicou bazéna naplnenou vodou. FOTO: ARCHÍV FK

Cez Švajčiarsko do USA

Náš obľúbený vedúci a priateľ Emil Wágner na jeseň 1947 
odišiel z bratislavskej vysokej školy ekonomickej študovať do Švajčiarska a po februári 1948 sa už nevrátil. No do roku 1950 udržiaval s nami písomný kontakt.

Pohľadnice z rôznych kútov Európy a Afriky a jeden list boli adresované mne. Pre mňa prišiel aj zaujímavý návrh, našiel pre mňa miesto v ženevskom plaveckom klube za plavčíka, zároveň reprezentanta s možnosťou doštudovať strednú školu. No z rodinných dôvodov som to neprijal.

V poslednom liste Emil prejavil ľútosť, že nebude môcť pre železnú oponu prísť k nám, ale sám sa nepovažoval za politického utečenca.

Z informácií, ktoré sme sa dozvedeli po roku 1989, v roku 1950 dostal vízum do USA, kde mal tetu. Tam v Pokome, v štáte Pennsylvánia, svojou aktivitou a vynaliezavosťou vybudoval z malej reštaurácie po rokoch driny veľké rekreačné zariadenie s mnohými bazénmi, ktoré bolo známe po USA ako Mount Airy Lodge.

Pomáhal emigrantom

Emil Wágner sa stal občanom USA, ale nikdy nezabudol na to, že je Slovák. Vo svojom zariadení prichýlil mnohých politických utečencov zo Slovenska a pomohol im v ťažkých začiatkoch.

Jeho prácu a občiansky postoj ocenili aj vláde inštitúcie USA tým, že mu udelili vyznamenanie Ellis Island Medal od Honor. Na jeho pozvanie ho navštívili slovenskí prezidenti Michal Kováč a Rudolf Schuster, tiež mu udelili slovenské vyznamenanie.

Na konci svojho života sa Emil Wágner začal venovať svojmu bohatému archívu, spomienkam a hodnoteniam svojej bohatej cesty, ktorou prešiel z rodnej Myjavy, cez pôsobenie v Trnave, až po zápasy v cudzom svete.

V jeho živote bola práca, láska k športu, k priateľom a rodine a tento príklad hovorí, koľko máme mladých talentov od ktorých čakáme úspešný občiansky rozvoj.

(redakčne upravené)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 632
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 419
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 833
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 417
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 269
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 785
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 880
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 783
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 695
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 865
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Zamestnávatelia presadzujú dobrovoľné testovanie firiem s podporou štátu a bez obmedzení

Nepredvídateľnosť prijímaných opatrení, absencia či neakceptovanie odbornej diskusie bez akejkoľvek jasnej a čitateľnej stratégie podľa nich ešte viac umocňujú negatívne dopady pandémie na podnikateľské prostredie i spoločnosť ako celok.

Ilustračné foto.

V Trnavskom kraji zahynulo vlani na cestách 38 ľudí

December bol v roku 2020 jediným mesiacom, keď na cestách v Trnavskom samosprávnom kraji (TTSK) nezahynul pri dopravných nehodách žiadny človek.

Pobočka colného úradu v Trnave funguje už nepretržite

Dočasné obmedzenie činnosti začalo platiť 17. decembra ako preventívne opatrenie v zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii.

Župa distribuuje ochranné prostriedky do zariadení sociálnych služieb

Pol milióna jednorazových rúšok a ďalšie ochranné prostriedky dodáva v týchto dňoch do 108 zariadení sociálnych služieb Úrad Trnavského samosprávneho kraja (TTSK).

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?