Pôvodne sa uvažovalo iba nad lávkou pre peších a cyklistov, ktorá by nahradila existujúci železničný nadchod.
TRNAVA. Už roky sa hovorí o alternatívnom dopravnom preklenutí železničnej trate. Podjazd na Dohnányho nestačí, pre viaceré semafory a hustú premávku tam vzniká lievik. V rannej zápche sa spravidla ocitnete od siedmej do pol deviatej, tie poobedné sa začínajú po tretej hodine. Výnimkou sú prázdniny, keď je v Trnave celkovo menej áut.
Alternatívne prepojenie
Mesto spracovalo ešte pred dvomi rokmi štúdiu, ktorej úlohou bolo prepojiť Coburgovu s Ulicou B. Smetanu na Prednádraží. V miestach, kde už desiatky rokov funguje lávka pre peších- železničný nadchod.
„Cieľom bolo vytvorenie alternatívneho prepojenia územia rozdeleného železničnou traťou a areálom železničnej stanice Trnava, podporiť prepravu do zamestnania a odľahčiť existujúce dopravné ťahy,“ spresnil Miroslav Kadlíček z mestského odboru územného rozvoja a koncepcií.
Technická štúdia preverila možnosti takéhoto cestného prepojenia pre vozidlá. Okrem iných by v prípade realizácie zaistila aj zrýchlenie dopravy za prácou z mestskej časti Trnava – západ do priemyselnej lokality bývalých Trnavských automobilových závodov.
Táto odvážna štúdia má ďalej slúžiť aj ako podklad pri spracovaní ďalších stupňov dokumentácie. Podľa našich informácií, obe ulice by mal spojiť nový most nad železničnou traťou.
Na stavbu treba získať povolenie aj od Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Radnica s nimi zatiaľ o tom nerokovala, pretože štúdiu spracovali iba za účelom overenia možnosti realizácie takéhoto prepojenia.
„Skôr ako ŽSR oslovíme, by najskôr muselo dôjsť zo strany mestského zastupiteľstva k rozhodnutiu o pokračovaní a o aktualizácii územného plánu mesta, ktorý v dotknutom mieste v súčasnosti uvažuje iba s peším a cyklistickým prepojením,“ vysvetlil Kadlíček.
foto: (LEN)
Dva oblúky v parku
Prepojenie je navrhnuté ako pokračovanie Ulice J. G. Tajovského v križovatke s Ulicou B. Smetanu, ďalej dvoma oblúkmi v parku sa priblíži zhruba k miestu súčasnej lávky pre peších, následne premostí železničnú trať a napojí sa na Coburgovu ulicu.
Pri spracovaní štúdie využili aj informácie zo sčítacích zariadení, ktoré sú umiestnené na viacerých dopravných ťahoch v rámci celej Trnavy. Autá rátali na Dohnányho, Ulici 9. mája, Bratislavskej a Stromovej.
„Pre potreby takto podrobnej dopravno-inžinierskej dokumentácie však boli spracované samostatné križovatkové prieskumy, ktoré poskytli podrobnejšie informácie najmä o smerovaní vozidiel v riešenej lokalite,“ spresnil Kadlíček.
Ako sme už vyššie spomínali, štúdia je zatiaľ len akýmsi overením, či je takéto dopravné riešenie možné realizovať, za akých podmienok, aký to bude mať vplyv na dopravu v okolí a koľko bude približne samotná realizácia stáť.
Uviesť rok, v ktorom by sa výstavba mohla rozbehnúť, je zatiaľ predčasné. Najskôr sa musí predmetná štúdia premietnuť do územného plánu mesta, doriešiť bude potrebné aj vlastnícke pomery.
Pozemky pod zamýšľaným mostom či cestou sú vo vlastníctve rôznych subjektov, mesto má iba tie v parku Janka Kráľa a v miestach pri napojení na Coburgovu ulicu. Zvyšok vlastnia ŽSR, Železničná preprava a Trnavské automobilové závody.
„Harmonogram výstavby vrátane rozpočtu bude vychádzať z rozsahu prác, ktoré zadefinuje až realizačná projektová dokumentácia,“ uzavrel Kadlíček.
Kladne by sa musel vyjadriť aj dopravný inšpektorát, ktorý sa vyjadruje k akejkoľvek zmene riadenia dopravy či umiestnenia dopravných značiek.
