TRNAVA, PIEŠŤANY, HLOHOVEC. Žiadne hracie automaty ani kasína v centre Brna radní nechcú. Juhomoravská metropola nedávno pristúpila k plošnému zákazu hazardu v jej historickom jadre, podobne by radi postupovali aj starostovia bratislavských mestských častí.
Slovenská legislatíva však obciam takúto možnosť poskytuje len v prípade, že sa pod petíciu o zákaze hazardu podpíše tridsať percent dospelých občanov mesta.
Bratislavskí starostovia sa preto rozhodli obrátiť na Ústavný súd, ktorý má preveriť, či podobný postup nie je obmedzením originálnych kompetencií samospráv.
Ak by dal starostom za pravdu, regulovať či úplne zakázať hazard by bolo jednoduchšie.
Hlohovčania rozbiehajú petíciu
Primátor Hlohovca Miroslav Kollár (nezávislý) sa pre naše noviny vyjadril, že by uvítal akúkoľvek zmenu legislatívy, ktorá by mestám rozviazala ruky.
„Na túto tému už dlhšie prebieha diskusia medzi verejnosťou a poslancami. Z dlhodobého hľadiska sú hazardné hry problémom, okolo niektorých herní v meste je vysoká drobná kriminalita, rovnako trpia aj rodiny závislých gamblerov,“ hovorí Kollár, ktorý iniciatívu bratislavských starostov jednoznačne podporuje.
Podľa jeho slov je dnes zákon viac postavený na ochranu podnikateľských subjektov ako občanov samotných. Po splnení licenčných podmienok nemá samospráva na herne žiadne páky.
„Hovorí sa o spustení petície priamo v Hlohovci. Som ochotný oželieť aj ročné príjmy 150 – 190-tisíc eur, ktoré nám idú z daní z herní. Samozrejme, že ich bude treba nahradiť, ale negatívne dosahy závislosti na rodiny sú horšie,“ hovorí Kollár.
Ten poukázal aj na to, že rodiny gamblerov prestávajú platiť miestne dane a poplatky a častejšie žiadajú aj o sociálne bývanie.
Príjmy stúpali
Napriek tomu, že v Piešťanoch žiadalo o licenciu na prevádzkovanie herní alebo jej zmenu od roku 2012 čoraz menej subjektov, ich odvody do mestskej pokladnice rástli.
Kým v roku 2012 vybralo mesto na odvodoch 153 240 eur, vlani to bolo 235 605 eur. Tento rok však radnica očakáva podľa informácií od hovorkyne Evy Bereczovej pokles týchto príjmov.
„V roku 2015 očakávame príjem stotisíc eur prostredníctvom správnych poplatkov a 190-tisíc eur na odvodoch,“ povedala Bereczová s tým, že v meste v poslednom roku a pol nezaznamenali žiadne sťažnosti, petície ani ohlasy ohľadom prevádzkovania hazardných hier.
Na zmenu legislatívy zatiaľ netlačí ani radnica, na území mesta je podľa hovorkyne registrovaných 91 výherných prístrojov.
Problémy neevidujú
Príjmy krajského mesta z výherných hracích prístrojov sa šplhajú k pol miliónu eur. Na jeho území je podľa primátora Petra Bročku (Lepšia Trnava) 91 nahlásených prevádzok s výhernými automatmi.
„Konkrétnu petíciu či kampaň, ktorá by proti hazardu bežala, zatiaľ neevidujeme. Ak by sa však pod prípadnú petíciu podpísalo tridsať percent občanov, mestské zastupiteľstvo by jednoznačne muselo konať,“ povedal Bročka.
Podobné problémy s kriminalitou v okolí herní ako v Hlohovci v Trnave nemajú, náčelník mestskej polície Igor Keleši hovorí iba o náhodných kontrolách.
„Pravidelne kontrolujeme alkohol u mladistvých a to, či je dodržaná veková hranica vstupu,“ povedal Keleši.
Okolie herní nie je z pohľadu kriminality rizikovejšie ako iné miesta ani podľa krajskej policajnej hovorkyne Márie Linkešovej.
„Polícia neeviduje v týchto prevádzkach alebo v ich okolí v okrese Trnava zvýšený nápad kriminality,“ povedala Linkešová.
