HLOHOVEC. Len pred pár rokmi pôsobil zámok v Hlohovci ako dom hrôzy. Spustnutá budova, porozbíjané okná a tony odpadu, ktoré sa hromadili nielen vonku, ale aj vo vnútri vzácnej kultúrnej pamiatky.
Múry, ktoré pamätajú slávne šľachtické rody Thurzovcov či Erdődyovcov, vlhli po neodborných zásahoch z čias socializmu, nepridala im ani dažďová voda, ktorá sa po krádeži liatinovej rúry valila zo strechy rovno na nádvorie a do suterénu.
Dnes sa hlohovský zámok vďaka niekoľkým nadšencom a podpore mesta i samotných Hlohovčanov opäť spamätáva. Občianske združenie Zámok Hlohovec získalo pred pár mesiacmi dokonca grant od ministerstva kultúry na obnovu dvoch renesančných miestností.
Hotové by mali byť do konca októbra a bude v nich priestor pre expozíciu, ktorá predstaví bohatú históriu zámku i okolia.
Začínali brigádami
S myšlienkou založiť občianske združenie na záchranu zámku prišla rodená Hlohovčanka Jana Kvantová ešte v roku 2013. Keď sa po takmer dvadsiatich rokoch vrátila do svojho rodiska a videla, v akom je zámok stave, rozhodla sa, že to tak nenechá.
„Naposledy som zámok navštívila v 90. rokoch počas zámockej púte. Mám veľký vzťah k historickým stavbám a keď som ho po takom dlhom čase videla schátraný, nedalo mi to. Oslovila som niekoľko ľudí rôznych profesií a predstavila im myšlienku občianskeho združenia. Súhlasili a združenie tak v decembri 2013 oficiálne vzniklo,“ hovorí Kvantová.
Medzi ich prvé úlohy patrilo vyčistiť zámok od náletových drevín a odpadu, ktorý sa tu nahromadil.
„Zo zámku sme vyviezli takmer tridsať plných kontajnerov. Dostali sa sem vandali a bezdomovci, svoj podiel na tom mal aj bývalý kastelán,“ hovorí Kvantová.
Pokračovali zasklievaním okien, aby sa po zámockých oknách viac nepreháňal vietor a holuby. Vlani sa im podarilo tiež dorobiť chýbajúcu časť dažďovej kanalizácie a zabrániť tak vode, aby vytápala pivnice a nádvorie.
Pod dozorom pamiatkarov
Všetky práce, ktoré ľudia z občianskeho združenia za pomoci miestnych dobrovoľníkov počas dobrovoľníckych brigád urobili, schválil Krajský pamiatkový úrad v Trnave. Rovnako spolupracujú s trnavskými pamiatkarmi aj pri obnove renesančných miestností, ktorú v súčasnosti vykonávajú zamestnanci občianskeho združenia.
„Vždy vo štvrtok mávame so zástupcom krajského pamiatkového úradu Rastislavom Petrovičom kontrolný deň, na ktorom si povieme čo sa urobilo a čo budeme robiť ďalej. Vzájomná komunikácia je veľmi dôležitá,“ vysvetľuje Kvantová.
Dôležité sú tiež dobré vzťahy reštaurátormi, s ktorými úzko spolupracujú pri obnove pôvodných klenieb. Zrekonštruujú aj podlahy a elektroinštaláciu, aby nič nebránilo sprístupneniu miestností pre verejnosť.
Peniaze z dvoch percent
Na rekonštrukciu zámku dostalo Občianske združenie Zámok Hlohovec od ministerstva kultúry osemtisíc eur, mesto pridalo ďalších 1200 eur. Obnova jednej miestnosti s rozlohou asi 25 metrov štvorcových však stojí pätnásť tisíc.
„Napriek tomu, že peniaze z ministerstva na rekonštrukciu nepostačujú, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nám ju podarí uskutočniť. Veľmi nám pri tom pomohli samotní Hlohovčania a peniaze, ktoré nám poslali prostredníctvom dvoch percent daní. Zatiaľ nám prišlo asi desaťtisíc eur, suma však nie je konečná,“ povedala Kvantová, ktorá okrem toho, že je predsedníčkou občianskeho združenia, robí tiež pri opravách stavebný dozor.
Prácu na zámku totiž v rámci tohto projektu našlo sedem nezamestnaných.
Zámok plný prekvapení
Pri opravách na zámku sa Jana Kvantová ani jej ľudia rozhodne nenudia. Každý deň je pre nich malým dobrodružstvom, pri ktorom vždy objavia niečo nové.
Tým, že sa miestnosti snažia dať do pôvodného stavu, musia sa najprv popasovať so socialistickými kabrincami (kameninovými kachličkami, pozn. red.), ktorými je celý exteriér obložený.
„Na prízemí sa nám podarilo nájsť časti pôvodného gotického hradu. Keď sme odkryli steny, odhalili sme veľa pôvodných prvkov, ktorých datovanie siaha do najstarších čias existenciu zámku. Po rekonštrukcii budú v interiéri zrejme aj priznané,“ hovorí Kvantová.
Okrem toho našli dobovú strieľňu i kúreniská, otvory z chodby, cez ktoré služobníctvo prikladalo do pecí v jednotlivých miestnostiach. Páni tak mohli vo svojich komnatách sedieť v teple bez toho, aby ich sluhovia vyrušovali alebo ich zaprášili od popola.
„Našli sme aj nejaké obaly od mlieka či konzervy z čias, keď tu bol reedukačný ústav. Dokonca aj list jednému z chovancov z roku 1981. Pamiatkari nám povedali, že ho máme zachovať, že o dvadsať rokov to už bude história,“ smeje sa Kvantová.
Dýcha životom
Najväčšia vec, ktorá sa podľa Kvantovej na zámku podarila, je jeho oživenie. „Zámok začal žiť, dýcha to tam ľuďmi, nie je to viac len spustnutá budova na kopci. Teším sa, že zámok otvára brány pre Hlohovčanov, pre deti,“ hovorí Kvantová.
Tým, ktorí prídu a zastihnú tu pracovnú čatu, vraj rada poukazuje minimálne nádvorie a kaplnku. Vstúpiť dnu však môžu Hlohovčania aj turisti aj plánovane, minimálne štyrikrát do roka.
„Robievame Jarné slávnosti, Leto na zámku, Jeseň na zámku počas Michalského jarmoku a tento rok bude už druhý ročník akcie Vianoce na zámku. Medzi Hlohovčanmi bol o ne veľký záujem, vlani nám prišlo päťtisíc ľudí, čo sme vôbec nečakali,“ uzatvára Kvantová.
Z HISTÓRIE
- Dnešný zámok, postavený v barokovo – klasicistickom slohu, stojí na mieste hradu, ktorý sa spomína už v roku 1113. Ešte pred ním tu pravdepodobne stálo slovanské hradisko.
- V rozmedzí rokov 1275 a 1945 vlastnili zámok rody Abovcov, Ujlakyovcov, Thurzovcov a Erdődyovcov. Posledným majiteľom zámku bol Viliam Erdödy, ktorý ho musel opustiť tesne pred koncom II. svetovej vojny, pred oslobodením mesta Červenou armádou.
- Po oslobodení bola v zámku nemocnica pre sovietskych vojakov, neskôr v ňom sídlila posádka Československej armády. Vystriedal ju Štátny detský domov, od roku 1948 spolu s Ústavom pre výskum mládeže duševne úchylnej. Od roku 1951 do roku 1999 tu bol Reedukačný domov pre mládež od 14 do 18 rokov.
- Na prelome rokov 1999 a 2000 prejavilo o zámok záujem Aristokratické združenie Slovenska, posledných trinásť rokov je v majetku mesta.
Zdroj: obnova.sk
