TRNAVA. Vyššie ceny vodného a stočného, ktoré by mohol TAVOS využiť na obnovu dožívajúcich vodovodných potrubí. To je zjednodušený dôvod, pre ktorý by vodári privítali vznik stopercentnej dcérskej spoločnosti.
Od nej si sľubujú, že zabezpečí stavebnú a servisnú činnosť, faktúrami od dcéry by potom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dokázali, že investovali.
Ak so svojimi číslami zapadnú do vzorca, úrad by mohol povoliť zvýšenie cien pre konečných spotrebiteľov o päť až šesť percent. Bez investícií by to možné nebolo.
Hoci sa na stretnutí, ktoré bolo uplynulý týždeň v zasadačke Mestského zastupiteľstva v Trnave, vedenie spoločnosti takémuto priamemu pomenovaniu vyhýbalo a nazývalo ho „hľadaním nových zdrojov,“ generálny riaditeľ TAVOS Radoslav Jakab zároveň pripustil, že platby od odberateľov sú jediným zdrojom ich príjmu.
Súčasťou stretnutia bola okrem informácií o dvoch modeloch dcéry a odhadovanom finančnom vývoji aj prezentácia zmien v organizačnej štruktúre spoločnosti.
Tá zabrala viac ako hodinu, čo sa stretlo s nevôľou u prítomných poslancov i verejnosti. Okrem iného z nej vyplynulo, že po novom zamestnáva TAVOS o 27 ľudí viac ako v minulosti, niektoré pozície sú dočasne zdvojené.
Lepšie hospodárenie?
Dcérska spoločnosť, ku ktorej sa vedenie vodární prikláňa, je nazývaná ako servisná. Jej úlohou by malo byť budovať a rozvíjať infraštruktúru, riešiť opravy a údržbu vodovodných a stokových sietí a strojno-technologických zariadení, tiež zabezpečovať vývoz odpadovej a dovoz pitnej vody a meniť a montovať vodomery.
V prípade tohto modelu by si materský TAVOS ponechal právomoc rozhodovať o investičných akciách, stratégii a rozvoji spoločnosti. Rovnako by naďalej riešil výrobu a distribúciu pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a laboratórnu činnosť. Tiež by mu zostali tržby za vodné a stočné.
V prezentácii vodári namodelovali aj finančnú budúcnosť, ktorá by TAVOS ako samostatnú spoločnosť či ako člena skupiny spolu s dcérou čakala. Kým pri zachovaní súčasného stavu ich odhady počítajú v roku 2025 s kumulovaným hospodárskym výsledkom na úrovni 722-tisíc eur, v prípade dcéry by mal byť hospodársky výsledok skupiny viac ako desať miliónov.
Tieto čísla sa však nepozdávali poslancom Jozefovi Kloknerovi (Klub nezávislých) ani Štefanovi Bošnákovi (KDH). „Tie dve firmy by robili to isté. čo robí teraz jedna. Nechcem tu mudrovať, ale voda je strategická surovina a nechcem sa podpísať pod to, že o pár rokov, keď to dokáže zarobiť peniaze, sa nájde argument, prečo by to bolo lepšie v súkromných rukách,“ povedal Klokner.
Bošnák bol ešte tvrdší a čísla, ktoré vedenie TAVOS-u prezentovalo, označil za „vytiahnuté z brucha“.
„Tlak na dcérsku firmu bude väčší, aby vedela usporiť a dokázala na seba zarobiť. Sú to všetko hypotézy, ale inak sa budúcnosť modelovať nedá. Ekonomický efekt servisnej dcérskej spoločnosti spočíva primárne v tom, že časť tržieb, ktoré dnes obstarávame externe, by sme obstarával interne. Dcéra by robila líniové stavby a opravy až do výšky štyroch miliónov, čo by pomohlo dofúknuť tržby celej skupiny,“ vysvetľoval Jakab.
Obrovské straty
Dva najväčšie problémy, s ktorým sa musí nielen TAVOS, ale aj ostatné vodárenské spoločnosti vysporiadať, sú stále klesajúca spotreba vody a obrovské straty vo vodovodnej sieti. Tie sú spôsobené najmä zastaranou infraštruktúrou, podľa generálneho riaditeľa až tridsať percent vody zmizne z potrubí na ceste medzi vodojemom a konečným spotrebiteľom.
„Priemerná denná spotreba vody na jedného človeka je dnes 85 litrov. To je už niekde na hranici hygienického minima. Spolu s klesajúcou spotrebou nám klesajú aj tržby, čo sa odrazí na tom, že nemáme dostatok peňazí na obnovu infraštruktúry. Tým pádom sa nám nedarí ani znižovať percento vody, ktorá sa v sieti stráca,“ vysvetlil Jakab.
Práve na veľké straty upozornil aj bývalý primátor Trnavy a dnes poslanec mesta i samosprávneho kraja Vladimír Butko (KDH). Bol to on, kto zastupoval Trnavu ako najväčšieho akcionára TAVOS aj na valných zhromaždeniach v rokoch 2013 a 2014, keď sa o vzniku dcérskej spoločnosti začalo hovoriť.
„Na valnom zhromaždení v roku 2014 bol pripravený materiál, ktorým sa mala dcérska spoločnosť odsúhlasiť. Bol som pri tom a čo je nepríjemné, mal som celú asi päťdesiatstranovú zmluvu prečítanú. Čo je tiež nepríjemné, teda ako pre koho, ako poslancovi samosprávneho kraja sa ku mne dostali aj dva materiály, ktoré boli súčasťou privatizácie dvoch nemocníc. Našiel som v nich totožné odstavce, ktoré som našiel aj v zmluve o TAVOS-e,“ povedal na stretnutí Butko s tým, že na valnom zhromaždení vtedy verejne deklaroval, že za vznik dcéry v tejto podobe hlasovať nebude.
„Vymysleli sme vtedy uznesenie, že sa najprv urobí analýza, ktorá tu teraz bola prezentovaná. Mohol som povedať, že tak poďme hlasovať a neprešlo by to. Verím, že tak urobí nový pán primátor,“ uzavrel Butko.
