Tomáš Halada sa zaúča za elektrikára a v záhrade má vlastnú meteostanicu.
TRNAVA. Na prvý pohľad obyčajný chlapec, študent Strednej priemyselnej školy dopravnej, ktorý má rád šport a bicykel.
Málokto by povedal, že už vo svojich deviatich rokoch v sebe odhalil vášeň pre meteorológiu. Spúšťačom bol orkán Emma, ktorý v marci 2008 pustošil Európu.
„V televíznom spravodajstve dávali, ako ten orkán poničil stromy a domy v Česku. Odvtedy ma začal zaujímať hlavne vietor a jeho sila v prírode,“ začína svoje rozprávanie Tomáš Halada, ktorý sa svojmu netradičnému meteorologickému koníčku venuje najmä počas víkendov a prázdnin.
Vlastná meteostanica
Začínal s obyčajnou meteostanicou, ktorá merala vonkajšiu teplotu a v záhrade mal umiestnenú smerovku, ktorá mu ukazovala, odkiaľ fúka vietor. Už po roku sa však chcel posunúť ďalej.
„Na internete som našiel meteostanicu, ktorá by merala rýchlosť vetra, úhrn zrážok, tlak vzduchu, vlhkosť a ďalšie hodnoty. Bola aj cenovo dostupná, povedal by som, že v tejto kategórii sa nič lepšie nedalo nájsť. Doteraz som s ňou veľmi spokojný, chvália si ju aj iní amatérski meteorológia,“ hovorí budúci elektrikár.
Meteostanicu umiestnil v záhrade rodinného domu, teplomer a zrážkomer do výšky dva metre nad zemským povrchom, anemometer, ktorý meria smer a silu vetra, je na päťmetrovom stožiari. Práve tak totiž mladý meteorológ získa čo najpresnejšie údaje.
Citlivé čidlá
„Meteostanica obsahuje čidlá pre meranie rýchlosti vetra, zrážok a teploty – vlhkosti. Namerané údaje bezdrôtovo prenáša do hlavnej konzoly, ktorá dáta zbiera, zobrazuje a vyhodnocuje.
Na samotnom displeji sa dajú pozrieť aj namerané maximá a minimá a čas, kedy boli tieto extrémy zachytené,“ vysvetľuje Tomáš, podľa ktorého stanica veľa priestoru nepotrebuje.
Ani jeden rozmer čidla totiž nepresahuje pätnásť centimetrov, je ich teda možné nainštalovať v podstate kdekoľvek. O stanicu sa však treba poriadne starať, samozrejmé by malo byť dôkladné čistenie meračov a čidiel.
„Rôzny hmyz a pavučiny v meračoch sa odstrániť musia, inak znížime životnosť meteostanice. Dbať treba aj na pravidelnú výmenu batérií. Najlepšie je ich vymeniť hneď, ako stanica indikuje, že sú slabé.
Raz som na to už doplatil, batéria vytiekla a prišiel som tak nielen o záruku ale aj o správnu funkčnosť čidla,“ hovorí Tomáš, ktorý sa o meteorológii veľa naučil nielen z literatúry a internetu, ale aj od kamarátov, ktorí sa rovnakému koníčku venujú už niekoľko rokov.
Teplota stúpa
To, čo cítime našimi zmyslami, potvrdzujú aj Tomášove merania. Letné horúčavy a teplé zimy sa odrazili aj na priemernej ročnej teplote. Tá podľa meraní mladého meteorológa od roku 2008 u nás stúpla o 1,14 stupňa Celzia.
„Je to veľmi vysoká hodnota. Letné mesiace sú pritom priemerné, teplota stúpa najmä počas zimy. Pre porovnanie, zima na prelome rokov 2008 a 2009 bola o 0,84 stupňa chladnejšia ako táto posledná,“ hovorí o svojich meraniach Tomáš.
Búrky aj suchá
V meteorológii Tomáša najviac zaujíma sila zrážok a vetra, v poslednom čase ho čoraz viac fascinujú búrky.
„Je s nimi spojený silný vietor a veľa zrážok za krátky čas, ale to, čo najviac baví skúmať mňa, sú blesky a štruktúra búrky,“ hovorí.
Najsuchším mesiacom za posledné roky bol podľa neho november 2011, kedy meteorologické stanice namerali len 1,2 milimetra zrážok za celý mesiac. Priemerná hodnota pre tento mesiac je pritom šesťdesiat milimetrov.
Naopak, najviac zrážok spadlo v máji 2010, a to až 186 milimetrov, čo je približne jedna štvrtina priemerného ročného úhrnu.
Počet búrok je každý rok iný. Kým v roku 2013 bolo nad Trnavou len sedem búrok, v roku 2014 až dvadsaťštyri.
„Vlani sa 1. augusta prehnala cez západnú časť Slovenska takzvaná Squall line. Za tridsať minút napršalo až 47 litrov vody na meter štvorcový. Padali pri nej krúpy s veľkosťou jedného centimetra a napáchala škody najmä záhradkárom, ktorí prišli o veľkú časť úrody,“ spomína Tomáš.
Pozoroval tromby aj halové javy
Okrem samotných meraní a štatistických údajov, ktoré Tomášovi poskytne jeho meteostanica, pozoruje mladý meteorológ aj oblohu. Najčastejšie s fotoaparátom v ruke, aby mohol zaujímavé javy hneď zvečniť.
Odfotiť sa mu už podarilo tromby aj halové javy na oblohe.
„Väčšina ľudí si trombu pletie s tornádom, je tam však rozdiel. Kým tornádo sa dotýka zeme a je životu nebezpečné, tromba až na zem nedosahuje,“ vysvetľuje Tomáš.
Z optických javov je podľa neho zaujímavá irizácia, ktorá často vzniká na okrajoch tenkých oblakov.
„Má dúhové sfarbenie, ktoré spôsobuje ohyb a interferencia slnečných lúčov na kvapkách oblačnosti,“ povedal Tomáš.
