Vedeli ste, že najstaršie keltské hradisko na Slovensku je práve v Dolných Orešanoch? Od soboty vás o tom poinformujú aj novoosadené tabule na archeologickom náučnom chodníku.
TRNAVA. Už v piatom storočí pred naším letopočtom bol domovom Keltov, dnes z jeho vrcholu štartujú paraglajdisti. Hovoríme o Slepom vrchu v Dolných Orešanoch, kde uplynulú sobotu občianske združenie Hradiská otvorilo svoj v poradí deviaty archeologický náučný chodník.
O polohe hradiska a jeho histórii tu návštevníkov informujú dve tabule, jedna priamo v obci a druhá na samom vrchole kopca.
„Na prvej tabuli sa návštevníci dozvedia základné informácie o hradisku a zaujímavé veci o najstaršom osídlení Orešian. Druhá sa samotnému hradisku podrobne venuje a okrem iného obsahuje aj kresbu s našou predstavou o pôvodnom vzhľade hradiska,“ povedal riaditeľ OZ Hradiská Peter Jenčík.
Kelti v Dolných Orešanoch
- Územie Dolných Orešian bolo osídlené už v dobe kamennej a osídlenie pokračovalo aj v dobe bronzovej a železnej.
- Kelti na toto územie začali postupne prenikať v priebehu piateho storočia pred naším letopočtom, zrejme z územia dnešného Francúzska, Belgicka, Nemecka, Švajčiarska, Rakúska a Čiech.
- Práve v Dolných Orešanoch – na Slepom vrchu, vybudovali v tomto období svoje najstaršie hradisko na našom území.
- Vrchol kopca s plochou asi pol hektára uzavreli dvomi pásmi opevnení. Ich zvyšky možno aj dnes pozorovať v krajine ako výraznú terénnu vlnu.
- Vnútro hradiska tvorili najmä sídliskové terasy, ktoré boli intenzívne obývané. Svedčí o tom množstvo nálezov, najmä keramiky, ale i kovových predmetov a ľudských či zvieracích kostí.
(len)
Príjemná prechádzka
Na tých, ktorí by sa o Keltoch v Dolných Orešanoch chceli dozvedieť viac, čaká príjemná a turisticky nenáročná trasa, ktorá vedie po poľnej ceste určenej pre traktory. Jej dĺžka nepresahuje jeden kilometer a vhodná je aj pre rodiny s deťmi.
„Cesta prechádza cez orešianske vinice a pokračuje cez les. Mapa s vyznačenou prístupovou trasou je súčasťou prvej informačnej tabule a návštevníkov navedie priamo na vrchol hradiska,“ povedal Jenčík.
Z jeho iniciatívy sa o najstaršom osídlení nášho územia môžu ľudia dozvedieť aj na hradiskách v Dolnej Maríkovej, Pružine, Modre, Hatnom, na keltskom hradisku Zlatý kôň a keltskom obetisku Uhliská v obci Prosné, v Divinke a Považskej Teplej.
„Na tomto mieste musím pochváliť pozitívny prístup pani starostky Dolných Orešian, ktorá prisľúbila, že obec uhradí náklady na výrobu oboch tabúľ a poskytne nám potrebnú súčinnosť pri osadení,“ povedal Jenčík.
Cena za jednu tabuľu z extrémne odolného agátového dreva je pritom okolo dvesto eur.
Spolupracuje s archeológmi
Občianske združenie Hradiská vzniklo ako určitá nadstavba nad internetovou stránkou hradiska.sk, prostredníctvom ktorej Peter Jenčík už niekoľko rokov mapuje praveké a slovanské hradiská na území Slovenska a čiastočne aj v okolitých krajinách.
„Na tejto stránke je možné nájsť množstvo podrobných informácií o našich hradiskách, ktoré nikdy predtým neboli takto dostupné verejnosti. Spočiatku som to robil iba sám, ale v poslednej dobe mi začali článkami prispievať aj priamo archeológovia, s ktorými spolupracujem,“ hovorí Jenčík.
Pri svojom výskume zistil, že hoci sú hradiská z historického hľadiska mimoriadne významné, takmer nikde nie sú žiadnym spôsobom označené. Turisti tak mnohokrát ani nevedia, že práve stoja na mieste, kde bola v minulosti pevnosť či dokonca priamo mesto našich predkov.
„Práve preto sme sa aj s partiou ďalších nadšencov rozhodli, že založíme občianske združenie a prostredníctvom neho budeme vytvárať a osádzať na hradiská informačné tabule. Texty na ne tvorím ja a ja zabezpečujem od archeológov aj obrázky, ktoré sa na tabule dajú. V poslednej dobe všetky texty dávam archeológom aj na korektúry, aby boli po odbornej stránke kvalitné,“ vysvetlil Jenčík.
Po osadení tabúľ v Dolných Orešanoch majú ešte v pláne doplniť drevené smerovníky, ktoré návštevníkov ešte lepšie dovedú na hradisko.
