Článok pokračuje pod video reklamou
TRMAVA. Po rozsiahlych tematických výstavách v pražskom DOXe Centre súčasného umenia, v šamorínskej At Home Gallery i Oravskej galérii v Dolnom Kubíne sa po dvadsiatich rokoch predstavujú trnavskému publiku vo výstavných priestoroch v Kopplovej vile. Tentoraz prierezom tvorby z rokov 19922015.
Monika monumentálnou a komornou lyrickou maľbou, Bohuš menšími priestorovými objektmi a jedným novým site-specific projektom. Manželov Kubinských charakterizuje koncentrovanosť a hĺbavosť v prístupe k dielu - precízna realizácia, viacvrstvové čítanie, uvažovanie nad výstavným priestorom, výber materiálu, apel na pominuteľnosť foriem a trvanlivosť obsahov. Informoval kurátor výstavy Roman Popelár. Výstavu si možno pozrieť do 16. augusta.
Kubinskí vstúpili na výtvarnú scénu začiatkom 90. rokov. Bohuš sa v tom období venoval prevažne komornému sochárstvu s postkonceptuálnymi presahmi a Monika reštaurovaniu a voľnej maliarskej tvorbe. V stredoeurópskom výtvarnom prostredí bolo ale uvedené obdobie charakteristické nástupom média inštalácie, videoinštalácie a projektov sitespecific.
Obaja teda začali využívať tvorivý potenciál v prospech spoločných intermediálnych projektov situovaných do bývalých sakrálnych priestorov (Znenie ticha, 1994, Kaplnka sv. Jána v Bratislave, Story, 1995, Synagóga Centrum súčasného umenia v Trnave alebo Hall, 1999, At Home Gallery synagóga v Šamoríne). Uvedené inštalácie rezonujú v povedomí odbornej verejnosti aj po dvoch desaťročiach, nakoľko disponujú tým, čím je Kubinských tvorba charakteristická: naratívnym a meditatívnym rozmerom.
Znenie ticha bolo reflexiou a symbolickým vyjadrením vďaky za narodenie staršieho syna Tadeáša, projekt Story (Umenie aury 3,) bolo pripomienkou holokaustu v roku 50. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a projekt Hall akustickou formou reagoval na pohyb: snímače ozvučovali sklenené banky ako symboly duše. Tie boli pevne ukotvené v masívnom betóne.
Za svoje spoločné aj individuálne výstavy boli v roku 1998 prizvaní k účasti na prestížnom grantovom programe Pollock-Krasner v New Yorku. Bohuš bol navyše v rokoch 1996 a 2000 finalistom Ceny Mladý výtvarník roka a TONAL (dnes Cena Oskára Čepana). Monika získala v roku 1992 ocenenie na medzinárodnom sympóziu v talianskej Carrare (prvé miesto za maľbu).
Popri výstavnej činnosti sa roky venujú realizáciám v architektúre a vo verejnom priestore, ako sú monumentálne vitráže pre kostol v Radôstke (1998), monumentálne spekané sklá vo vitrážach pre kostol v Lozorne (2005), fontána Príbeh prameňov v Piešťanoch (2009), Elesko ochranný kameň viníc (2006-2009) a svetelný objekt Sky pre átrium centrály Slovenskej sporiteľne (2011-2013).
