Viac ako 800 exponátov fosílií zo Slovenska i zahraničia si možno pozrieť na výstave Stratené pralesy vo výstavných priestoroch Balneologického múzea - Vila dr. Lisku v Piešťanoch.
PIEŠŤANY. Exponáty sú dôkazom premeny a prispôsobovania sa rastlín v procese evolúcie na našej planéte, ktorá prebieha aj v súčasnom období.
K vzácnym exponátom na výstave, ktorá potrvá do 14. augusta, patria nálezy fosílnej flóry z obdobia druhohôr z lokality Prašník pri Piešťanoch. Nálezisko sa nachádza neďaleko bývalého pionierskeho tábora.
Výstava je rozdelená na tri časti. Prvá je venovaná skamenenej živici dávnych stromov - jantáru. Návštevník sa dozvie, ako vznikol, aké má vlastnosti a kde sa nachádzajú jeho najznámejšie náleziská. S cieľom zvýšiť atraktivitu pre návštevníkov boli na výstavu vybrané práve vzorky jantáru obsahujúce fosílny hmyz.
Druhá časť predstavuje drevný opál, jeho vznik úzko súvisí s vulkanizmom, ktorý prebiehal na Slovensku v období treťohôr. Preto je výskyt drevných opálov viazaný na vulkanické pohoria Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Slánske vrchy či Poľana. V okolí Piešťan možno takéto drevá nájsť na poliach v okolí obce Častkovce, je to zároveň aj jediný výskyt v oblasti.
Posledná časť výstavy prezentuje vznik a vývoj rastlín, od prvých suchozemských rastlín až po súčasnosť. Okrem Prašníka významnou lokalitou v okolí Piešťan je Rádiový vŕšok Červená veža. Vekovo je oveľa mladšia ako Prašník, spadá do obdobia treťohôr. V tejto oblasti vystupujú na povrch tzv. piešťanské pestré vrstvy piešťanská formácia. Sú to pestrofarebné lavice pieskovcov a zlepencov, v ktorých sa bežne nachádzajú odtlačky listov briez, jelší, topoľov, bukov a dubov. Informoval o tom riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa.
