TRNAVA. Viac ako 1,5 milióna eur získal Trnavský samosprávny kraj z eurofondov na digitalizáciu kultúrneho dedičstva. Desiatky obrazov, grafík, sôch, archeologických nálezov či filmov sa tak zachovajú pre budúce generácie aj v digitálnej podobe.
Projekt, ktorý sa začal ešte v roku 2012, sa reálne rozbehol až vlani. Po zdĺhavom verejnom obstarávaní a podpise zmlúv zostalo kraju pomerne málo času na samotnú digitalizáciu.
Projekt musí byť totiž ukončený do 30. júna tohto roku, s cieľovým číslom 10419 zdigitalizovaných diel. Na konci mája ich chýbalo už len 419, kraj s pomocou spoločnosti NetPoint, ktorá samotnú digitalizáciu zabezpečuje, by tak mal projekt stihnúť dokončiť.
„Celkovo bude v tejto prvej fáze zdigitalizovaných 9191 malých dvojrozmerných objektov, 139 veľkých dvojrozmerných objektov, 745 malých a 321 veľkých trojrozmerných objektov. Okrem toho aj 23 filmov,“ povedal projektový manažér samosprávneho kraja Jakub Slobodník.
Chcú pokračovať
Peniaze, ktoré župa z projektu dostala, použila dvomi spôsobmi. Viac ako milión zaplatila za digitalizáciu a asi 399-tisíc eur išlo na vytvorenie digitalizačného pracoviska.
To je umiestnené v priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave a pomocou jeho vybavenia chce kraj v projekte pokračovať.
„Za týmto účelom bolo vytvorené jedno pracovné miesto. Digitalizačné pracovisko začne fungovať od júla a podľa podmienok Európskej únie musí byť v prevádzke minimálne ďalších päť rokov. Naším cieľom je zdigitalizovať čo najviac objektov,“ povedal Slobodník.
V zbierkových fondoch šiestich múzeí a dvoch galérií, ktoré sú do projektu zapojené, je totiž viac ako pol milióna predmetov. Na rozdiel od súčasnosti, do budúcnosti už kraj s digitalizáciou trojrozmerných diel, akými sú sochy, archeologické nálezy či nábytok nepočíta.
„Naše vybavenie nie je na tento účel dostatočné. Pokračovať budeme už len dvojrozmernými objektmi,“ povedal Slobodník.
Sprístupnia ich na webe
Výsledkom digitalizácie bude podľa Slobodníka nielen virtuálny „katalóg“ diel toho-ktorého múzea či galérie, ale aj lákadlo pre turistov. Tridsať percent zdigitalizovaných diel bude totiž prístupných online, na novovytvorenej internetovej stránke digitalizacia.trnava-vuc.sk. Tá zatiaľ v prevádzke nie je, spustiť ju však rovnako musia do konca júna.
„Výber predmetov, ktoré sa na stránku umiestnia, urobíme po dohode s jednotlivými organizáciami. Tie vyberali aj konkrétne diela na samotnú digitalizáciu, my sme im stanovili len počet v jednotlivých kategóriách. Najviac zbierkových predmetov pochádza zo Západoslovenského múzea, napríklad filmy z Vlastivedného múzea v Hlohovci,“ doplnil Slobodník.
Podľa jeho slov sa na internet dostanú aj také skvosty, ako obrazy Martina Benku zo Záhorskej galérie, diela Teodora Tekela či Jána Koniarka z galérie v Trnave alebo kostra mamuta z Balneologického múzea v Piešťanoch.
Technológia budúcnosti
Samotná digitalizácia, ktorú pre kraj robila spoločnosť NetPoint, je technologicky náročná. Najmä technika na 3D skenovanie stojí rádovo desaťtisíce eur. Počítač dáva naskenovaný obraz dokopy pomocou zložitých algoritmov, jednoduchšie to však nie je ani v prípade veľkých dvojrozmerných obrazov, ktoré je potrebné v rámci postprodukcie pospájať.
„Pred samotnou digitalizáciou si musíme určiť techniku, ktorá bude najvhodnejšia. Podľa nej potom postupujeme. Najrýchlejšie sa dajú robiť malé dvojrozmerné objekty, ako sú napríklad obrazy, známky alebo grafiky. Tie dokážeme za ideálnych podmienok nacvakať aj za desať minút,“ hovorí Martin Hubina z NetPoint-u.
Výsledný obraz v počítači vždy skontroluje kurátor diela, ktorý dbá najmä na zhodu farieb s originálom či na to, aby na ňom neboli nejaké dodatočné tiene alebo odlesky.
„Ak spracúvame trojrozmerný objekt, robí sa to ručným skenerom. Keď sme robili napríklad kostru mamuta, človek stál v expozícii na rebríku a zaberal postupne všetky línie, aby boli na modeli čo najvernejšie zobrazené všetky detaily,“ povedal Hubina.
Na objednávku Trnavského samosprávneho kraja ich spoločnosť ešte čakajú najnáročnejšie práce na filmoch a veľkých sochách a nábytkoch. Najviac ich je v Dunajskej Strede a Skalici, kam sa ešte len chystajú.
„Táto nová technológia smeruje k hologramom a virtuálnym múzeám. Tie by mohli prilákať práve mladú generáciu,“ povedal Hubina.
