TRNAVA. Roje včiel priamo na pešej zóne v Trnave musel tento rok riešiť včelár Vendelín Vandák už dvakrát. Posledné štyri roky spolupracuje totiž s mestskou políciou, ktorá ho k podobným prípadom privoláva.
Skúsený včelár z Doľan tak túto sezónu odchytil jeden roj pri Slovenskej sporiteľni na začiatku pešej zóny, druhý zas pri mestskej veži na konci Štefánikovej ulice.
„Podobné prípady sa vyskytujú v máji, ojedinele v auguste. Tohto roku ich nebolo veľa, v minulosti som mal aj osem prípadov za sezónu,“ hovorí Vandák, ktorý sa včelám venuje už viac ako 25 rokov.
Ľuďom odporúča, aby sa roju vyhli, ak to nie je možné, nech pokojne prejdú popod roj.
„Včely v roji neštípu, majú plné medové vačky a nemajú úľ, ktorý by bránili. Napriek tomu treba zachovať pokoj a nemávať zbytočne rukami. Najskôr vtedy vás totiž včela uštipne, pretože si myslí, že jej hrozí nebezpečenstvo,“ vysvetľuje včelár.
Vymieňajú matku
Rojenie včiel súvisí podľa Vandáka s ich rozmnožovaním. Keď je včelej rodine úľ už malý, z jedného z oplodnených vajíčok vychovajú včely-robotnice novú kráľovnú.
V porovnaní s ostatnými larvami dostáva veľké množstvo materskej kašičky, čo ju kvalifikuje k budúcemu kraľovaniu. Robotnice zároveň prestávajú kŕmiť starú matku, ktorá sa tak stane opäť schopnou letu.
„Pár dní predtým ako sa mladá kráľovná vyliahne, začne kuvikať. To je signál pre starú, aby opustila úľ. Zoberie so sebou približne polovicu včiel všetkých profesií, ktoré si z úľa vezmú zásoby medu na niekoľko dní,“ hovorí Vandák.
Ak sa včely vyroja ráno, podľa včelára si najčastejšie sadnú na blízky strom. Matka je totiž zlý letec a ostatné včely okolo nej vytvárajú ochranu
„Ak sa však včely vyroja k večeru, vtedy to môže byť pre včelára problém. Už si nesadajú, ale hneď letia preč, aby našli na noc úkryt. Tak sa môžu dostať aj do centra mesta,“ vysvetľuje Vandák.
Životnosť jednej včelej matky je maximálne päť rokov. S pribúdajúcim vekom znáša stále menej vajíčok, až ju včely jedného dňa namiesto toho, aby sa vyrojili, zabijú.
Chytá ich do rojáka
Samotný odchyt včiel je podľa Vandáka pomerne jednoduchý. Stačí na do debnička s dierkami a výletkou, cez ktorú sa včely dostanú dnu za matkou – takzvaný roják.
„Roják podstrčím pod roj, buchnem zvrchu po halúzke na ktorej sa drží a potom ešte nejaký čas počkám, aby sa dnu za matkou vrátili aj ostatné včely, ktoré boli napríklad na prieskume,“ povedal Vandák.
Ak sa včely nestihnú vrátiť, po 21 dňoch umierajú. Roj, ktorý včelár odchytí, najprv prelieči a potom obohatí jeho včelstvo. Najväčšie roje mávajú pritom aj päť kilogramov a cenu okolo sto eur.
Autor: Lenka Štepáneková
