Na vyhubenie škodcu je však potrebná aj spolupráca súkromníkov.
TRNAVA.V najbližších týždňoch čaká trnavské pagaštany konské postrek proti ploskáčikovi. Radnica ho objednáva dvakrát ročne posledných štrnásť rokov, vyhubiť tohto škodcu sa však stále nepodarilo. Drobný motýľ sa ľahko presunie zo stromu na strom, ak svoje pagaštany v záhradách či na súkromných pozemkoch ľudia tiež neošetria.
„Ploskáčik pagaštanový napáda celoplošne všetky pagaštany rastúce na území mesta. Na zamedzenie šírenia tohto škodcu je nevyhnutná spolupráca aj s ostatnými subjektmi. Vlastník pozemku, na ktorom sa nachádzajú napadnuté pagaštany, by mal zabezpečiť ich chemické ošetrenie,“ hovorí Zuzana Bodišová z referátu správy zelene mestského úradu.
Práve chemické postreky držia podľa nej populáciu ploskáčika pod kontrolov a predchádzajú vysiľovaniu stromov, ktoré by inak odumreli.
Dôležité je tiež jesenné vyhrabanie opadaného lístia, v ktorom sa ploskáčik liahne a prežíva. To mesto ročne stojí asi 87-tisíc eur, lístie vyhrabávajú na všetkých plochách verejnej zelene.
Pagaštany konské už nesadia
Strom napadnutý ploskáčikom môže odumierať aj niekoľko rokov, závisí to od jeho kondície aj ošetrovania. Navyše, nie vždy je hlavnou príčinou odumretia stromu práve tento škodca. Aj preto podľa Bodišovej žiadne štatistiky, o koľko pagaštanov mesto pre ploskáčika prišlo, nemajú.
Isté je len to, že pagaštan konský vo verejnej zeleni postupne nahrádza pagaštan pleťový, ktorý ploskáčik nenapáda. Na mestských pozemkoch dnes však stále rastie 370 stromov, ktoré postrek potrebujú. Mesto zaň tento rok zaplatí spoločnosti Lespark – plus 2900 eur, uskutoční sa v dvoch opakovaniach v čase medzi 11. májom a 30. júnom.
Postrek nie je nebezpečný
Hoci ploskáčik pagaštanový má v našich podmienkach tri až štyri generácie, Bodišová hovorí, že dvojnásobný postrek pri správnom nasadení postačuje.
„Dôležité je podchytiť prvé dve generácie škodcu. V prípade, ak sa postrek vykoná v správnom čase a kvalitne, prvá a druhá generácia je natoľko zredukovaná, že nie je potrebné ďalšie ošetrenie,“ povedala.
Podľa Miroslava Budinského zo spoločnosti Lespark – plus nie je postrek nebezpečný pre ľudí, domáce zvieratá ani lak automobilov. „Funguje to podobne ako repelent a postrek nie je vôbec toxický. Používame len registrované prípravky, ktoré sú schválené našimi úradmi,“ vysvetlil.
Plochy, kde postrek prebieha, však preventívne označujú informačnými tabuľkami a robia ho v skorých ranných hodinách. Jedinou nepríjemnosťou tak môže byť pre obyvateľov priľahlých domov hluk z tlakových strojov.
„Stromy sú vysoké a postrek ručnými postrekovačmi tak nie je možný. Účinnú látku by sme pomocou nich nedostali až do koruny,“ povedal Budinský.
