HLOHOVEC. Pri príležitosti 65. výročia násilnej likvidácie gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom a sviatku bl. biskupa Vasiľa Hopku tabuľu odhalili členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska. Spomienka sa začala gréckokatolíckou svätou liturgiou vo františkánskom kostole, ktorú slúžil pražský apoštolský exarcha a titulárny biskup orejský Ladislav Hučko.
Súčasťou programu bolo čítanie svedectiev internovaných kňazov a prehliadka niektorých častí kláštora, najmä oratória, kde internovaní kňazi slúžievali svätú liturgiu a odkiaľ počúvali spev a modlitby veriacich z kostola, čo im dodávalo silu.
Silná protigréckokatolícka kampaň v Československu sa začala bezprostredne po ukončení druhej svetovej vojny a vyvrcholila Prešovským soborom 28. apríla 1950, známym ako Akcia P. Počas Sobornej (spoločnej) schôdze duchovenstva bola gréckokatolícka cirkev rozpustená, a jej duchovní boli nútení prijať pravoslávnu vieru. Soboru sa zúčastnilo 820 delegátov, z ktorých len minimum bolo gréckokatolíkmi, a 100 kňazov.
Väčšina duchovenstva pritom bola na sobor vylákaná pod hrozbou zatknutia. Text manifestu, prezentovaného na sobore, bol namierený v podstate proti katolíckej cirkvi ako celku, nie iba proti gréckokatolíkom, ktorí sú jednou z jej súčastí. Vláda vzala uznesenie soboru na vedomie 28. mája 1950.
Avšak už predtým, bezprostredne po ukončení soboru, začali pravoslávni preberať kostoly a fary gréckokatolíckej cirkvi, nezriedka za pomoci Verejnej bezpečnosti. Gréckokatolíci boli postavení mimo zákon. Vo farnostiach dochádzalo k násilnostiam, pretože gréckokatolíci odmietali vydať kostoly a fary pravoslávnym.
Gréckokatolícka cirkev stratila všetky svoje práva aj materiálne hodnoty. Približne 120 kňazov bolo uväznených v Hlohovci, Podolinci a Novákoch. Následne boli súdení a vyhostení, ženatí aj so svojimi rodinami, na najťažšie práce do Česka. Všetky chrámy boli odovzdané pravoslávnym.
V roku 1950 bolo v kláštore v Hlohovci po vyvezení františkánov internovaných zhruba 70 gréckokatolíckych kňazov, rehoľníkov a bohoslovcov, informoval Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov Slovenska. Zo známych osobností boli medzi nimi biskup Vasiľ Hopko, generálny vikár Mikuláš Russnák (prastrýko vladyku Ladislava Hučka), generálny vikár Anton Tink, profesor na Vysokej škole bohosloveckej Miron Podhajecký, kanonik Teodor Rojkovič, profesor náboženstva Ján Murín, prešovský farár Miron Petrašovič, ktorý zomrel vo väzení, či autor prvej modlitebnej knihy pre slovenských gréckokatolíkov Pavol Spišák.
Posledný žijúci z nich, Michal Vasiľ st., zomrel 27. marca tohto roka. "Prvú pamätnú tabuľu v kláštore vyhotovili samotní internovaní kňazi, keďže mali prístup k cementu a chceli zanechať pamiatku po sebe. Keď sa o nej na základe udania dozvedel štátny zmocnenec, museli ju zničiť," skonštatoval Sandtner. Pamätná tabuľa obsahovala latinský nápis "V tomto kláštore boli v roku 1951 internovaní katolícki kňazi gréckeho obradu, ich počet bol 70".
