Vendelín Vančo zozbieral spomienky viacerých mužov a žien, ktorí na vlastnej koži zažili boje o obec počas Veľkonočného pondelka 2. apríla 1945.
MADUNICE. Na pohľad útla knižka prekvapí nič neprikrášľujúcimi výpoveďami Maduničanov o tom, ako vnímali deň, keď o ich obec bojovali vojaci Červenej armády a nemecké ustupujúce vojská. Dnes už 84-ročnému Vančovi sa podarilo rokmi zhromažďované krátke výpovede jednotlivcov do publikácie zoradiť chronologicky tak, že ich čitateľ vníma ako jeden príbeh boja za slobodu.
Rodáci sa s ním podelili o spomienky na príchod frontu, na kopanie zákopov, na streľbu, zbieranie padlých a ranených na jednej i druhej strane. Výpovede sú často drsné, dokresľujúce nemilosrdný čas vojny. Kapitoly s názvami ako Prvá noc v zákopoch, Zbierali padlých Nemcov, Volanie o pomoc - Mein Gott!, Tragédia ukrytých v maštali, Zastrelil Nemca odzadu, Mŕtve kone hodili do Váhu, či Ruské lietadlá bombardovali vlastných bez príkras vykresľujú, čo obyvatelia tejto dediny videli a zažili.
Vančo do knihy vložil vlastné výpovede i spomienky Floriána Gabriša, Metoda Heska, Jozefa Mikulu, Michala Marcinku, Michala Durdyho, Cecílie Poláčikovej, Jozefa Kabáta, Michala Poláka, Jána Vanča i Františka Ondrejku. Doplnil ich unikátnymi dobovými fotografiami obyvateľov Maduníc, ktorí sa zúčastnili bojov, a tiež archívnymi zábermi zničených domov po prechode frontu Madunicami. A pridal štatistiku, podľa ktorej zahynuli v Maduniciach 2. apríla 1945 štyria vojaci a jeden dôstojník Červenej armády, 11 nemeckých vojakov a sedem obyvateľov obce, medzi nimi i dvojročné dieťa.
Publikácia Tak prechádzal front Madunicami je kvalitným príspevkom k pripomenutiu 70 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny, obecný úrad ju doručil do každej domácnosti v obci. Podľa starostky Aleny Jelušovej chceli aspoň takto pripomenúť obete vojny, nakoľko v Maduniciach sa žiadny pamätník padlým nenachádza.
