TRNAVA. Dlhé desaťročia pokrývali zem v blízkosti centra Trnavy súvislé plochy betónu a asfaltu. Ten dnes rozbíjajú stavebné mechanizmy, aby sa mohla uskutočniť rekonštrukcia Námestia SNP, Hviezdoslavovej ulice a mosta pri Bernolákovej bráne.
Okrem stavbárov tu majú plné ruky práce aj archeológovia – na Hviezdoslavovej urobili už v poradí druhú sondu, rozšírený archeologický prieskum je plánovaný aj neďaleko hradieb na Radlinského, skúmanie výkopov na Námestí SNP už ukončili.
Rozhádzané kosti
„Na Námestí SNP sa robia rekonštrukcie chodníkov, dohliadali sme na výkopové práce a robili terénny prieskum. Sondy do väčšej hĺbky nešli, pamiatkari ich nepredpísali. Objavili sme však fragment ľudskej kosti, podobné nálezy sa tu objavujú pomerne často. Podľa dostupných prameňov malo byť v tomto priestore pohrebisko,“ hovorí archeológ Michal Takács zo spoločnosti Archeocenter.
Hoci pohrebisko dnes nie je možné presne lokalizovať ani datovať, predpokladá sa, že pochádza z obdobia neskorého stredoveku alebo raného novoveku.
Vo výkopoch v okolí evanjelického kostola sa objavujú ľudské kosti pravidelne. FOTO: (LEN)
„Pohrebisko sa spomína v monografii Trnavy z roku 1938. Rozhádzané ľudské kosti sa našli vo výkope aj v roku 2005, keď sa v blízkosti Parku Antona Bernoláka robili inžinierske siete. Vyzerá to však, že predchádzajúcou stavebnou činnosťou bolo zničené,“ povedal Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Výnimočný objav
Na rozdiel od nálezov na okraji pešej zóny, sondy na Hviezdoslavovej ulici zrejme ponúknu archeológom ucelenejšiu predstavu o tom, ako vyzeralo centrum mesta v stredoveku. V poradí druhá výskumná sonda, ktorú vykopali v strede ulice pri budove Gymnázia A. Merici, odhalila nečakane dobre zachované drevené konštrukcie. Podobné našli archeológovia ešte vlani aj v prvej sonde, pri budove pošty. Predpokladá sa, že išlo o premostenie bažinatého a podmáčaného terénu neďaleko pôvodného koryta Trnávky.
Vek dreva, ktoré našli archeológovia, odhalí ďalší výskum. FOTO: (LEN)
Dendrochronologický výskum (skúmanie veku dreva, pozn. red.) vtedy potvrdil, že stromy, ktoré na premostenie použili, boli vyťaté v polovici dvanásteho storočia.
„Vyzerá to tak, že my sme zachytili pozdĺžnu konštrukciu a časť priečnych drevených konštrukcií. Datovanie nevieme zatiaľ presne určiť, rozhodujúce budú závery z dendrochronológie,“ povedal Takács.
V prípade, že by sa vek dreva zhodoval, archeológovia predpokladajú, že už v stredoveku tu mohlo byť vybudované premostenie dlhé niekoľko desiatok, možno až stoviek metrov.
„Ešte nie je uzavreté kde sa to presne končí, tretia sonda je naplánovaná na samom konci ulice, v jej najvyššom bode. Tam už bude zrejme iná terénna situácia, na ploche prvých dvoch sond to bolo podobné. Aj keď v prvom prípade boli nálezy plytšie, my sme ich objavili v hĺbke 160-180 centimetrov,“ povedal Takács.
Osídlená lokalita
Križovatka Hviezdoslavovej a Pekárskej ulice dovolila archeológom nahliadnuť do stredoveku aj v roku 2007, počas výstavby rožného polyfunkčného domu U kráľa Ľudovíta. Vtedy tu objavili rovnako dobre zachované drevené konštrukcie domov, našli sa aj kožené výrobky.
„Drevené nálezy v tejto lokalite súvisia s vlhkým prostredím, ktoré tu pod povrchom je. Sú to podmáčané bažinaté nánosy, do ktorých aj dnes presakuje voda z kultúrnych vrstiev. Jej pôvod nie je celkom známy, spodná voda je totiž asi o meter nižšie.
Jednoznačne tie vrstvy museli byť celé tie stáročia vlhké a podmáčané a práve vďaka tomu sa drevá dokázali takto zachovať. Keby to bolo v sprašových pôdach, tak by sa to vôbec nezachovalo, možno by sme našli len nejaké odtlačky,“ vysvetlil Takács.
Archeológov však prekvapilo, že napriek osídleniu našli v druhej sonde pomerne málo iného datovacieho materiálu, najmä keramiky a kovových nálezov. „Našli sme nejaké keramické fragmenty, ktoré pochádzajú z vrcholno-stredovekej keramiky. Sú z hrubostenných nádob, zrejme nejakých zásobníc,“ doplnil archeológ.
Nález zasypú
Hoci rôzne rekonštrukcie ponúkajú pre archeológov jedinečnú možnosť nahliadnuť do minulosti, Takács hovorí, že dnešný archeologický výskum je deštruktívny.
„Musíme si priznať, že keď niečo vykopeme, tak to aj zničíme. Najmä v prípade nehnuteľných nálezov, ako častí domov či konštrukcií, je pre ne najlepšie ich zadokumentovať a opäť zasypať. Na vzduchu by sa v priebehu pár rokov zničili, nevydržali by zmenu mikroklímy,“ povedal Takács.
Ak sa výrazne nezmenia podmienky, zasypané premostenie by mohlo vydržať ďalších tisíc rokov. „Veda ide stále dopredu, ak nález zachováme pre budúce generácie, možno z neho budú vedieť zistiť viac ako my dnes,“ doplnil archeológ.
Nechať nález odkrytý pod sklom, ako navrhovali viacerí Trnavčania na sociálnych sieťach, by teda nebolo najlepšie riešenie.
Budú hľadať bránku pre peších
V najbližších dňoch začne archeologický prieskum aj pri hradbách pri Bernolákovej bráne. Podľa Petra Grznára bude jeho cieľom odkryť základy fortne – bránky pre peších, ktorá viedla cez stredoveké hradby a je známa aj z historických vyobrazení.
Práce sú v plnom prúde aj na moste pri Bernolákovi. FOTO: (LEN)
Rovnako sa budú archeológovia snažiť odkryť aj komunikáciu pre peších, ktorá k nej viedla.
„Výskum by mohol osvetliť jej vznik a datovanie. Ak sa podarí nájsť základy fortne, boli by sme radi, aby sa vyskladali v pôdoryse cesty v materiáli podobnom tehlám, ktorý vydrží aj prevádzku automobilov,“ povedal Grznár.
Ľudia, ktorí budú prechádzať cez Bernolákovu bránu, tak v prípade úspechu uvidia, že to nie je len umelý prielom v hradbách, ale že kedysi tadiaľ viedla cesta pre peších.
