Zákonník práce nerieši vyjadrovanie sa zamestnancov pre médiá. Zamestnávatelia majú páky na to, aby tomu zamedzili.
TRNAVA. O problémoch na pracoviskách sa novinári najčastejšie dozvedajú od zamestnancov, ktorí vo väčšine prípadov nechcú byť menovaní. Poukazujú na preťaženosť, nízke mzdy či zlú sociálnu situáciu. Témy, o ktorých zamestnávatelia neradi hovoria.
Za anonymitou vidia mnohí záruku toho, že sa na nich v práci nebudú nadriadení „krivo" pozerať. Medializácia v dnešnej dobe je koniec koncov „silným" hráčom. Na problémy väčšinou teda upozorňujú zamestnanci. Môže im zamestnávateľ zakázať vyjadrovať sa pre médiá?
Po afére vedenie dohováralo zamestnancom
„Keď médiá písali o istej afére v našej fabrike, krátko po nej si generálny riaditeľ zvolal všetkých zamestnancov a ústne ich upozornil, že sa nemôžu v žiadnom prípade vyjadrovať. O ničom. Tí, ktorí mali firemnú emailovú adresu, to dostali v maile ako upozornenie, že akékoľvek informácie posunuté médiám vnímajú ako porušenie pracovnej disciplíny," tvrdí Lukáš. Meno podniku, v ktorom sa to stalo, zámerne neuvádzame.
Od zamestnancov ďalších väčších fabrík sme sa dozvedeli, že nadriadení im najmä ústne alebo niekde aj mailom „odporúčajú" nevyjadrovať sa médiám bez ich súhlasu. Nie striktne, ale často vraj rázne.
Zákonník práce to nerieši
Vyjadrovanie sa zamestnancov pre médiá Zákonník práce nijako nerieši. „V rámci internej politiky spoločnosti môže zamestnávateľ upraviť túto oblasť vo vnútornom pracovnom poriadku," informovala Veronika Husárová z tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Podľa jej slov pravidlá vyjadrovania pre média si môže zamestnávateľ regulovať aj sám, pričom môže vychádzať z paragrafu 81 Zákonníka práce. Ten okrem iného hovorí aj o zachovávaní mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Povinnosť mlčanlivosti sa však nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Aj Sylvia Ďuríková z oddelenia právnych služieb na trnavskom inšpektoráte práce nám potvrdila, že otázku vyjadrovania sa zamestnancov pre médiá bližšie nerieši žiadny pracovnoprávny predpis.
„Podľa nášho názoru sa zamestnanci môžu vyjadrovať pre médiá okrem skutočnosti, keď je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť zo zákona, alebo ak má mlčanlivosť ustanovenú v pracovnej zmluve, prípadne v inej dohode so zamestnávateľom," dodala Ďuríková. Podľa jej vyjadrení zamestnanci, ktorí sa cítia nejakým spôsobom poškodení, sa majú obrátiť skôr na štátne inštitúcie ako na redakcie.
„Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok, sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov," píše sa v antidiskriminačnom zákone.
Vyjadrujú sa hovorcovia
Za fabriky sa oficiálne vyjadrujú hovorcovia či vedenie. Sami od seba informujú o pozitívnych záležitostiach, na tie negatívne sa väčšinou musíte pýtať. K otázkam v súvislosti s vyjadrovaním sa zamestnancov mali mnohí výhrady. Veľké zahraničné spoločnosti totiž veľmi citlivo vnímajú, čo sa o nich píše.
Bez žiadnych výhrad nám odpovedali z trnavskej PSA. Hovorca automobilky Peter Švec uviedol, že vyjadrovať sa za PSA môžu riaditeľ komunikácie či generálny riaditeľ. Pripustil, že aj zamestnanci, ale po predchádzajúcom súhlase vedenia. „Ide o situácie, keď naši zamestnanci dostávajú pozvánky na rôzne prezentácie, kde prezentujú rôzne odborné témy," dodal Švec. O pravidlách komunikácie sú všetci zamestnanci PSA poučení na úvodnom školení už počas prvého dňa v práci.
„Nie som zástancom sankcií, ale viem si predstaviť, že pri úmyselnom a vedomom poškodení mena spoločnosti by mal nasledovať postih," skonštatoval Švec s tým, že v PSA zatiaľ takýto problém neriešili.
V trnavskom závode ZF Slovakia (bývalý Sachs) komunikuje s médiami personálny odbor. Jeho zamestnanci zodpovedajú aj za nábor, personálnu administratívu, vzdelávanie a sociálne vzťahy.
Spoločnosť zatiaľ neupravovala žiadnym interným pravidlom komunikáciu svojich zamestnancov s médiami. Doteraz neriešili ani jeden prípad, kedy by zamestnanci poskytli médiám informácie neoprávnene. Ak by sa vyskytol, vedenie by pristúpilo k potrebným krokom. „Do budúcna pripravujeme oficiálne vyhlásenie spoločnosti, aby boli všetci zamestnanci informovaní o štandardnom postupe, ak by ich niekto z médií kontaktoval," ozrejmil personálny odbor.
V trnavskom závode ŽOS nemajú špeciálny odbor komunikácie. V prípade potreby sa to rieši na úrovni vedenia spoločnosti. „Je mi ľúto, ale vzhľadom na aktuálnu intenzívnu vyťaženosť inými úlohami, vám nemôžem s témou viac pomôcť," dodal Jaroslav Stríž zo ŽOS Trnava.
Hovorcu majú až v USA
Otázky ohľadne vyjadrovania sa zamestnancov trnavského Johns- Manville (JM) sme museli adresovať až do amerického Denveru. Zo sekretariátu v Trnave sme sa dozvedeli iba mailovú adresu na hovorcu v USA, ktorý sa môže v mene závodu vyjadrovať. To, či ovláda slovenčinu, nám nevedeli povedať.
Eric Brown, riaditeľ komunikačného oddelenia (KO) nám odpísal, že otázky v angličtine by boli najlepšie, problém by nemal ani so slovenčinou. Vraj si pomôže internetovým slovníkom. Pýtali sme sa ho v anglickom jazyku.
Brown nám vysvetlil, že jeho oddelenie odpovedá médiám na otázky zo všetkých krajín, v ktorých majú zastúpenie. Ide vraj o bežný postup nadnárodných spoločností. Za JM sa teda môže vyjadrovať iba komunikačné oddelenie, výnimočne aj iní na základe poverenia z centrály KO v americkom Denveri.
Ako jediní mali problém odpovedať zo spoločnosti Samsung. Aj napriek tomu, že sme ich ubezpečili, že informácie o vzťahoch zamestnanec - médiá nezisťujeme iba u nich. Ani po viacerých výzvach na otázky nereagovali.
Vyjadrovať sa pre médiá môžu aj úradníci
Aj trnavská radnica má svojho hovorcu a tlačový odbor. Hovorca mesta Pavol Tomašovič nás informoval, že zamestnanci úradu sa môžu vyjadrovať pre novinárov, neplatia tu žiadne obmedzenia. Koniec koncov to tak aj funguje.
„V rámci jednotného výstupu však preferujeme a považujeme za korektné, ak odpovede idú naspäť cez hovorcu," spresnil Tomašovič.
Ani zamestnanci Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) nemajú vraj zakázané sa vyjadrovať. Podľa Patrika Velšica, hovorcu TTSK, na otázky médií však väčšinou odpovedá referát komunikácie.
Čo hovorí právnik
Na vyjadrovanie zamestnancov pre médiá sme sa spýtali advokátky Jany Dominovej.
Zákonník práce upravuje povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám (povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti). Zamestnávateľ môže podrobnejšie upraviť obsah tejto povinnosti v pracovnej zmluve zamestnanca, prípadne v interných normách (pracovný poriadok, smernice a pod.).
Predmetom mlčanlivosti sú najmä skutočnosti, ktoré zamestnávateľ môže považovať za svoje obchodné tajomstvo, t. j . skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
Samozrejme, zamestnávateľ v interných predpisoch môže presne zadefinovať, ktoré skutočnosti považuje za dôverné (napr. mzdové podmienky a pod.). V prípade, ak sa zamestnanci voči médiám vyjadrujú o skutočnostiach, ktoré kumulatívne nespĺňajú podmienky uvedené v paragrafe 81 Zákonníka práce (skutočnosti, o ktorých sa dozvedeli pri výkone zamestnania a ktoré zároveň záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám), neporušujú svoju zákonnú povinnosť.
Nie všetky informácie, o ktorých sa zamestnanec dozvie pri výkone svojho zamestnania, sú totiž schopné nejakým spôsobom ohroziť záujem zamestnávateľa.
(PB)
