Počet hracích automatov klesá, ale rastie počet videohier. Celkovo však na hazard míňame čoraz viac peňazí.
BRATISLAVA. V obci Madunice boli automaty umiestnené v troch herniach. Keďže sa nachádzali pri miestnom úrade, každý videl, čo to okoliu spôsobuje. Celé rodiny z marginalizovaných rómskych komunít sa schádzali okolo herní a čakali, akú výhru hlava rodiny prinesie. Do troch dní bolo po prídavkoch.
Gamblerstvo si však nevyberá. Na miestny úrad prichádzali aj manželky z bohatších rodín s prosbou o pomoc, pretože muž nechal celú výplatu v automate, opisuje Alena Jelušová, starostka Maduníc, situáciu v dedine, kým automaty v roku 2012 nezrušili.
„Hazard je otázka spoločenskej zodpovednosti,“ hovorí Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí. „Nezáleží, koľko je postihnutých, ale ide aj o to, ako veľmi ich to postihne.“
Na druhej strane automaty netreba démonizovať. Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier sa nikdy nebránili ani zodpovednosti, ani regulácii, ale musí byť výsledkom dialógu, tvrdí Juraj Danielis, hovorca asociácií.
„My nechceme mať závislých zákazníkov,“ hovorí Danielis. „Hranie je o zábave. Jednoducho človek príde, zahrá si a odíde.“
Automatov ubúda
Na Slovensku je približne 3,2 automatu na tisíc obyvateľov. Ich počet stále klesá. Zlomový bol rok 2008, keď sa začala séria novelizácií zákona o hazardných hrách, ktoré paušalizovali a postupne zvyšovali odvody z automatov štátu a obciam. Kým v roku 2008 asociácie evidovali vyše 27tisíc automatov, vlani ich bolo 21 050, hovorí Danielis.
