TRNAVA. Je noc na 1. apríla 1945. V diaľke počuť výbuchy granátov a paľbu, ako sa vojnový front po celej svojej šírke blíži smerom na Trnavu a Bratislavu.
Sovietske jednotky prichádzajú od juhovýchodu, smerom od Zavara a Seredskej cesty. Boj o Trnavu sa začne asi o 10. hodine dopoludnia.
„V popoludňajších hodinách vstúpili do mesta vojská tvoriace časť pravého krídla druhého ukrajinského frontu. Rozhodujúcu úlohu zohrali vojaci prvej gardovej jazdecko-mechanizovaj skupiny generálporučíka Plijeva. Ako prví vstúpili do mesta príslušníci 40. gardového jazdeckého pluku plukovníka Makarova. Spolu s nimi postupovali príslušníci 128. gardového a tankového pluku plukovníka Gaponenka,“ hovorí o sedemdesiat rokov neskôr pri pomníku na Námestí SNP Jozef Petráš, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave.
Spolu s priamymi účastníkmi bojov, spriatelenými organizáciami, zástupcami mesta, kraja, parlamentu i úradov sem prišli, aby si uctili padlých bojovníkov a pripomenuli si významné výročie.
Nepadol jediný civilista
Petráš hovorí, že pri oslobodzovaní mesta neprišiel o život ani jediný civilista, ušetriť sa podarilo aj veľké materiálne hodnoty, vrátane historického jadra Trnavy.
„Už v popoludňajších hodinách 1. apríla prehliadli všetky ulice a domy sovietske prieskumné jednotky, ktoré zisťovali, či sa niekde neskrývajú nepriatelia, či nie sú niektoré domy a objekty podmínované. Rýchlo ustupujúce nemecké vojská sa však už nedokázali surovo pomstiť obyvateľom Trnavy,“ povedal Petráš.
Podľa jeho slov ale stihli Nemci zapáliť sklady potravín a iného materiálu vo vtedajšej Vozovke, sladovňu a budovu železničnej stanice. Podmínované potravinárske závody Nupod a Agrosol už nestačili vyhodiť do vzduchu.
„Hoci na viacerých miestach vznikli požiare a niekoľko domov poškodili zásahy granátov, dôležité objekty neboli zničené. Pre Trnavu zostane veľkonočný 1. apríl 1945 slávnym pamätným dňom, keď sa jej meno rozletelo do sveta a rozšírilo zoznam slobodných miest,“ uzavrel Petráš s tým, že priamo pri oslobodzovaní mesta padlo 120 sovietskych vojakov. V celom okrese sa počet obetí z ich radov vyšplhal až na osemsto.
Mier a demokracia nie sú samozrejmosťou
Petráš vo svojom príhovore zdôraznil, že „naša dnešná sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, že boli vykúpené miliónmi životov bojovníkov proti fašizmu na východnom i západnom fronte.“
O krehkom mieri a potrebe začať od seba hovoril aj primátor Trnavy Peter Bročka. Ten poukázal na to, že hoci sa v meste dnes deje viacero zmien, veľká časť z nich nadväzuje práve na minulé generácie.
„Roky hovoríme o prianí žiť v mieri, no zdroje napätia sú tu stále prítomné. Ak tieto slová myslíme úprimne, musíme sa pokúsiť vytvoriť pokoj a porozumenie najprv v nás, medzi sebou a potom ho šíriť aj smerom k ostatným národom a štátom. Aj preto je mier krehkou záležitosťou, lebo jeho zdroje je potrebné udržiavať v každom človeku, v myslení i v konaní,“ povedal Bročka.
Dôležitý je podľa neho aj záujem o ľudí či mesto, v ktorom žijeme, aby tu nevznikal priestor pre anonymnú moc a násilie. Tá podľa Bročku „začína zosmiešňovaním iných, vlastníctvom pravdy či presadzovaním krátkodobých cieľov v prospech úzkej skupiny ľudí.“
