Podobne je to u vtákov, až na devätnásť výnimiek. Pod ochranou paragrafov sú aj veveričky, ježe či netopiere. Všetky žijú aj priamo v Trnave, dokonca v mestských parkoch.
TRNAVA. Stovky ľudí, ruch dopravy ani obmedzený životný priestor neodradil niektoré zvieratá od toho, aby zotrvali v intraviláne mesta. Desiatky druhov našli svoj domov v mestských parkoch, stretnúť tu tak môžeme ježe, veveričky, netopiere, lasice, ondatry, množstvo druhov vtákov, hmyzu či hlodavce.
Veľká časť z nich patrí medzi zákonom chránené druhy, čo mnohí ľudia nevedia. „Hoci gro živočíchov nachádzame v Kamennom mlyne, mnoho ich žije aj priamo v meste, napríklad v parkoch alebo aj na fasádach domov. Zákonom chránené sú napríklad veverica krátkouchá a veverica stromová, rovnako takmer všetky druhy vtákov a všetky netopiere,“ hovorí Roman Boledovič z Okresného úradu v Trnave.
Práve ochrana vtákov a netopierov sa podľa neho zlepšila, odkedy vydalo v roku 2011 ministerstvo životného prostredia usmernenie, podľa ktorého sa okresné úrady stali účastníkmi stavebného konania.
„Usmernenie ministerstva bolo reakciou na množiace sa prípady, keď boli pri zatepľovaní zničené hniezda či usmrtené dážďovníky alebo netopiere. Dnes to funguje tak, že stavebník musí doložiť odborný posudok, ktorý mapuje výskyt chránených druhov na objekte. Podmienky pre ich zachovanie sú potom súčasťou stavebného povolenia,“ doplnil Boledovič.
Netopiere hľadá detektorom
Vyzbrojený ďalekohľadom, inšpekčnou mikrokamerou a ultrazvukovým bat-detektorom skúma Juraj Filo fasády obytných domov. Aj on je jeden zo znalcov, ktorí pomáhajú udržať mestské vtáky a netopiere nažive.
„Špecializujem sa na ochranu synantropných druhov živočíchov, teda takých, ktoré sa vyskytujú v mestskom prostredí. Typickými hniezdičmi na mestských budovách sú napríklad dažďovník tmavý, vrabec domový či žltochvost domový,“ hovorí Filo.
Raniak pod okenným parapetom. FOTO: JURAJ FILO
Pri svojej práci sa však už stretol aj s hniezdami sokola myšiara či niektorých druhov sýkoriek. Najmä bytové domy a kostoly sú tiež obývané viacerými druhmi netopierov, ako raniak hrdzavý či najmenší netopier na Slovensku večernica malá.
„Potenciálnym hniezdiskom chránených druhov živočíchov sú dilatácie, vetracie otvory, štrbiny pod okennými parapetmi či pod oplechovaním strešnej atiky. Práve tieto miesta je potrebné skontrolovať , či už zo strechy, alebo z lešenia,“ vysvetľuje Filo.
Práce treba dobre načasovať
Okrem samotných živočíchov chráni zákon aj ich stanovištia. Ničenie hniezd vtákov či netopierov je preto rovnako trestné ako ich usmrcovanie. Na fasádach novozateplených činžiakov preto pribúdajú špeciálne búdky či upravené prevetrávacie mriežky na odvetraní atiky. Práve tie umožnia druhom, ktoré tu pred zateplením hniezdili, vrátiť sa do svojich domovov.
Mladé sokoly našiel Juraj Filo tiež pri obhliadke panelového domu. FOTO: JURAJ FILO
„Nemalo by zmysel chrániť samotného jedinca, pokiaľ by nemal možnosť úkrytu počas zimy či podmienky na výchovu jeho potomkov. Je teda potrebné, pokiaľ je to možné zo stavebného hľadiska, zachovať pôvodné úkryty a hniezdne dutiny na objekte,“ vysvetlil Filo.
Podľa neho by bolo ideálne načasovať práce mimo hniezdneho obdobia, čo však nie je vždy možné. Väčšina z nich sa totiž robí práve od jari do jesene.
„Preto je potom dôležité, aby boli práce usmernené podľa pokynov kompetentnej osoby s príslušnou výnimkou zo zákona, ktorá zabezpečí ochranné opatrenia pre úspešné vyhniezdenie mláďat, odchyt netopierov a podobne,“ povedal Filo.
Obyvateľmi bytoviek sú často aj vrabce. FOTO: JURAJ FILO
Jedovaté hady tu nežijú
Vlani riešili trnavskí hasiči kuriózny prípad, keď do auta zaparkovaného pred kostolom v centre mesta vliezol had. Vtedy išlo o užovku, ľudia sa však obávali, že by had mohol byť jedovatý. Také však v okolí Trnavy vo voľnej prírode nežijú.
„Jediný jedovatý druh hada žijúci na Slovensku je vretenica severná. Tá sa však v stokilometrovom okruhu okolo Trnavy nevyskytuje. Žijú tu len štyri druhy pre človeka neškodných užoviek, ktoré sa živia hlodavcami, prípadne obojživelníkmi a malými rybami,“ hovorí Milan Kánya zo Združenia priateľov herpetofauny.
Priamo v Trnave sa v lokalite Kamenného mlyna vyskytujú užovka obojková, jašterica krátkohlavá a výnimočné aj užovka stromová. Jašterice krátkohlavé žijú aj v Modranke.
Užovka obojková je pre človeka neškodná. Žije aj v Trnave. FOTO: MILAN KANYA.COM/PLAZYUNAS.COM
Aj u nás sa však stáva, že ľudia si myslia o hadovi, ktorého našli v záhrade, že je to vretenica. Ani tento jedovatý had však bez príčiny na človeka nezaútočí.
„K pohryzeniu dochádza vtedy, ak človek na vretenicu stúpi alebo ju chce chytiť a tá ho v sebaobranu uhryzne,“ vysvetlil Kánya. Vretenice podľa jeho slov žijú len severne od pomyselnej čiary Považská Bystrica – Žarnovica.
Všetky plazy u nás sú chránené a ohrozené, ich počet totiž každým rokom klesá. Deje sa to najmä v dôsledku ničenia ich prirodzeného prostredia, výstavbou či používaním chémie v poľnohospodárstve a lesníctve.
„Ľudia plazy neopodstatnene prenasledujú. V novovybudovaných štvrtiach zaznamenávame nezanedbateľný pokles výskytu jašteríc. Deje sa to najmä tam, kde si ľudia prinesú domáce zvieratá, hlavne mačky,“ hovorí Kánya.
Kochajte sa z diaľky
Čo robiť, ak vám cestu skríži had? Podľa Kányu tu platia rovnaké pravidlá ako pri stretnutí s akýmkoľvek voľne žijúcim živočíchom.
„Treba ho nechať tak a umožniť mu utiecť preč. Všetky plazy sú prísne zákonom chránené a dokonca aj chytanie do rúk je porušením zákona o ochrane prírody. Ľudia by sa mali z diaľky len pokochať ich krásou a nechať ich na pokoji,“ povedal.
Ak sa dostane had do domu alebo iného objektu odkiaľ sa nevie dostať von, je možné kontaktovať členov Združenia priateľov herpetofauny.
„My sa pokúsime pomôcť, prípadne prídeme a zrealizujeme odchyt. Na takýto odchyt majú naši členovia výnimku zo zákona,“ vysvetlil Kánya, podľa ktorého nájdu ľudia všetky kontakty na internetovej stránke www.plazyunas.com.
Na svojich telefónnych číslach už zaznamenali rôzne telefonáty, najmä tie z Bratislavy sú podľa Kányu často zábavné. „Volala nám pani presvedčená o tom, že jej do bytu suseda vypustila mambu. Ako sa však ukázalo po príchode manžela, išlo o neškodnú užovku stromovú,“ uzavrel s úsmevom Kánya.
