TRNAVA. Trnava je zásobovaná z troch zdrojov podzemných vôd, z Dobrej Vody, Dechtíc a priamo z Trnavy. Prameň na Dobrej vode sa datuje od roku 1967, studne v Dechticiach zasa od rokov 1966- 1980. Najstaršími z trojice sú studne na Bučianskej, ktoré sa využívajú už od roku 1937.
Z Karpát cez Zvončín až do Trnavy
Povolené odberné množstvo pitnej vody z týchto zariadení je dohromady asi 550 litrov za sekundu. Voda sa do Trnavy i okolitých obcí dostane cez takzvaný- Skupinový vodovod (SV) Dobrá Voda, Dechtice, Trnava. „Voda určená na zásobovanie z týchto vodných zdrojov sa dopravuje najskôr do vodojemu Dechtice, odtiaľ je gravitačne vedená oceľovým potrubím do vodojemu Zvončín a odtiaľ alternatívne do vežového vodojemu Bučanská,“ napísala Alica Dillingerová z Trnavskej vodárenskej spoločnosti- TAVOS.
TAVOS zo SV zásobuje pitnou vodou aj obce: Dobrá Voda, Dechtice, Kátlovce, Dolné Dubové, Dolná Krupá, Boleráz, Jaslovské Bohunice, Špačince, Bohdanovce a Šelpice. Mesto je logicky dominantným odberateľom vody zo SV.
„Za 24 hodín sa hodnota spotrebovanej vody premietnutej na počet zásobovaných obyvateľov pohybuje na hranici 90 litrov na osobu,“ dodala s tým, že hygienické minimum deklarované Svetovou zdravotníckou organizáciou, je 100 litrov na osobu na deň. Podľa jej slov, súčasný trend šetrenia vodou vedie paradoxne k tomu, že sa jej cena zvyšuje.
„Takmer 80 percent nákladov vo vodárenstve je fixných, čiže takých, ktoré sa musia hradiť, i keď sa voda neodoberá,“ vysvetlila Dillingerová. Najväčšiu časť z ceny tvoria práve náklady na rozvod a odkanalizovanie, teda údržba a prevádzka vodárenských sietí.
Voda zo SV je kvalitná, hygienicky ju zabezpečujú dezinfekciou. Vykazuje dobré kvalitatívne vlastnosti podzemnej vody z hľadiska chemického zloženia a vyhovuje vo všetkých ukazovateľoch, ktoré presne určuje zákon.
Zmeny neplánujú
Logistiku dopravovania vody do Trnavy meniť neplánujú. „Vzhľadom na roky overený systém zásobovania a stabilnej výdatnosti zdrojov vody, nie je potrebné a výhľadovo sa neuvažuje so zmenou koncepcie v zásobovaní mesta pitnou vodou,“ skonštatovala Dillingerová. .
Náhradné zdroje, respektíve pramene, sa momentálne nehľadajú. „V súčasnej dobe vývoj využívania podzemných vôd výrazne ovplyvňujú ekonomické podmienky obyvateľstva súvisiace s cenovými úpravami a s tým spojeným poklesom spotreby vody. Následný pokles spotreby vody vo verejných vodovodoch zmierňuje tlak na budovanie nových zdrojov vody,“ ozrejmila.
Zo zákona vyplýva, že podzemné zdroje vody a množstvá podzemných vôd využívaných na vodárenské účely musia spĺňať viaceré kritériá a podmienky, najmä však vysokú objemovú a časovú zabezpečenosť, kvalitatívne a hygienické garancie, technické možnosti exploatácie pri zohľadnení ekonomických kritérií.
„TAVOS akceptovaním týchto prístupov limituje, respektíve určuje mieru využitia zásob podzemnej vody na pitné účely, ktoré má v majetku a správe v dlhodobom horizonte, bez zmeny doterajšej koncepcie,“ spresnila.
Unikátny vodojem
Bellušov vodojem sa stal dominantou mesta. Pred niekoľkými rokmi ho osvietili, v noci svieti na modro. Unikátnu stavbu viackrát ocenili doma i v zahraničí. Vodojem sprístupnili pre verejnosť iba raz, pre nedostatočnú bezpečnosť návštevníkov už ďalšie prehliadky zrušili.
TAVOS neuvažuje nad možnosťou sprístupniť vodojem znova. Aj napriek tomu, že ide o architektonickú pamiatku. „V prvom rade je to zariadenie slúžiace hlavne pre potreby prevádzkovateľa, kde je žiaduce zohľadniť prevádzkovanie za podmienok stanovených inšpektorátom BOZP,“ uzavrela.
Dôvodov pre „vylúčenie“ verejnosti bolo viacero. Úzke schodisko, nízke zábradlie či úseky s nedostatočnou šírkou pre prechod osôb. Hrozilo pošmyknutie a následný pád.
