TRNAVA. Spolu dvadsať lokalít s celkovou výmerou 180 hektárov sa priamo v meste Trnava ukázalo ako najmenej odolných na zmeny klímy.
Najkritickejšie body vytypovali odborníci ešte v roku 2013 na základe meraní teplôt a ďalších faktorov. Patrila medzi ne napríklad dostupnosť zelene, vodných plôch, zateplenie budov či výskyt obyvateľov z ohrozených skupín do štyroch a nad 75 rokov.
„Analýza súčasnej zmeny klímy v meste Trnava a jeho okolí predpokladá rastúci trend otepľovania v priemerných hodnotách i teplotných extrémoch vo všetkých ročných obdobiach.
Zároveň sa očakáva slabo klesajúci úhrn zrážok, najmä v chladnom polroku. Je tiež predpoklad na častejší výskyt dlhých sérií letných a tropických dní za sebou ako doteraz,“ hovoria poprední klimatológovia Milan Lapin a Pavel Šťastný.
Teplota stúpa, ľudia sú ohrození
Vzhľadom na geografickú situáciu a charakter zástavby mesta je pre Trnavu najdôležitejšie zmierniť práve dosahy vĺn horúčav. Tie majú podľa odborníkov dôsledky na zdravie a teplotný komfort obyvateľstva a sú zvlášť zosilnené vplyvom mestského ostrova tepla.
Za posledné dekády sa priemerná ročná teplota v Trnave zvýšila o 1,3 stupňa Celzia, za posledných dvadsať rokov stúpol priamo v meste počet tropických dní z 18 na 22, letných dní bolo namiesto 65 až o desať viac.
„Vysoké až tropické teploty počas letných horúčav predstavujú rad zdravotných rizík v meste, kde sa vyskytujú často v kombinácii so zvýšenou koncentráciou prízemného ozónu a zvýšenou prašnosťou.
Môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy, predovšetkým u starších osôb (nad 75 rokov) a malých detí (do 4 rokov),“ zhodujú sa odborníci v dokumente s názvom Stratégia adaptácie mesta Trnava na rast častosti a intenzity horúčav.
Záťaž teplom môže podľa nich viesť v týchto zraniteľných skupinách k prehriatiu organizmu, bolestiam hlavy, závratom až zvracaniu. Nastať môže aj kolaps a následná smrť.
Len v roku 2003 prispeli vlny horúčav v Európe k asi 70-tisíc úmrtiam, ich počet sa s každým stupňom Celzia zvyšuje o jedno až štyri percentá. Znamená to, že v roku 2080 by v dôsledku tepla mohlo každý rok umierať viac ako 120-tisíc ľudí.
KRITICKÉ ULICE
Jánošíkova
Legionárska
Lichardova
časť Špačinskej cesty
Na hlinách
Saleziánska
Veterná
Bučianska
Tehelná
V jame
Starohájska
Hlboká
Vladimíra Clementisa
Teodora Tekela
Koniarekova
Trojičné námestie
Hlavná ulica
Trhová ulica
Paulínska
Dolnopotočná
Antona Malatinského
Veselá
Divadelná
Radlinského
Vajanského
Zámočnícka
Hospodárska (od Billy po križovatku s Kollárovou)
bytové domy ohraničené ulicami Hospodárska – Sládkovičova – Hodžova
domy ohraničené ulicami Študentská – Bottova – Juraja Fándlyho – Jána Sambucusa
Andreja Kubinu a priľahlá časť ulíc Osvaldova, Ružindolská a Trstínska cesta
Ľudmily Podjavorinskej
B. S. Timravy
J.G. Tajovského
Mozartova
časť Ulice Čajkovského
Lomonosova
Bedřicha Smetanu
Kornela Mahra a priľahlá časť Ulice Jána Bottu
časť ulice Zelenečská
Kozácka
Zvončeková
Gen. Goliana
Limbová
Slovanská a časť Jiráskovej
Pešiu zónu prekryjú látkami, zastávky zeleňou
Počas horúčav vyhľadávajú ľudia i zvieratá tieň, kde by sa ukryli pred páliacim slnkom. Obyvateľom mesta by ho mohli poskytnúť dočasné tienidlá z látky či hustej sieťoviny.
Tie by mohli dočasne prekrývať Hlavnú ulicu a Trojičné námestie, lávku pre peších, ktorá vedie na sídlisko Družba, plánuje radnica zatieniť trvalo.
Koruny stromov vysadených v stromoradiach zas majú poskytovať tieň na Halenárskej, Hollého, Hajdóczyho a Štefánikovej ulici, Námestí SNP a tiež na uliciach Markovičova, Kukučínová a Dedinská.
Príjemnejší má byť aj verejný priestor na sídliskách Zátvor a Vodáreň, tiež na Vl. Clementisa, Hospodárskej – A. Kubinu, A. Kubinu 22 – za Merkúrom a Čajkovského ulici.
Mesto myslí vo svojom projekte aj na cestujúcich, ktorí čakajú na autobusových zastávkach. Tieň im má poskytnúť vertikálna zeleň na oporách, ktorá obrastie súčasné sklené prístrešky.
Fontány a brodoviská
Okrem rekonštrukcie a sfunk-čnenia všetkých existujúcich fontán si mesto naplánovalo aj budovanie nových vodných plôch. S jazierkom sa počíta v novom parčíku na Rybníkovej ulici, rovnako jazierko alebo brodovisko má pribudnúť aj v parčíku za daňovým úradom. Brodoviská chce mesto aj na detských ihriskách na Slávii a Beethovenovej, vodná plocha by mala nahradiť aj trávnik a strom pred budovou mestského úradu.
„V prípade, že maximálne denné teploty stúpnu nad 31 stupňov Celzia, zabezpečí sa aplikácia zariadení produkujúcich vodnú hmlu pred mestským úradom, poliklinikou Družba a pred súkromnými prevádzkami na pešej zóne a Trojičnom námestí, ktoré budú ochotné spolupracovať,“ píše sa v dokumente.
Plán na tri roky
Kroky, ktoré by mali pomôcť mestu a jeho obyvateľom lepšie odolávať zmenám klímy, si radnica rozplánovala až do roku 2017.
V akčnom pláne je spolu 42 aktivít v celkovej odhadovanej sume viac ako päť miliónov eur.
Tento rok sa podľa neho počíta napríklad s výsadbou stromov v areáli AŠK Slávia, rekonštrukciou fontány na Clementisovej ulici pri bývalom bowlingu, úpravou betónovej plochy a výsadbou stromov za Merkurom či s obstaraním projektu na rekonštrukciu Šrobárovej a Kukučínovej ulice.
