Novela stavebného zákona sa dotkla aj reklamných zariadení.
TRNAVA. Mestský úrad v Trnave eviduje na svojom území 53 veľkoplošných reklám. Radnica sa už roky snaží tieto zariadenia z centra vytlačiť.
Nové nepovoľuje, akceptuje iba osadené a riadne schválené. Väčšina bilbordov je z logických dôvodov situovaných pri nákupných centrách a na prístupových komunikáciách do Trnavy.
Na území mesta evidujú iba jeden nepovolený bilbord na Dohnányho ulici. Stavebný úrad ho momentálne rieši, hoci je už od minulého novembra dávno preč. Jeho majiteľovi vymeral pokutu, voči ktorej sa odvolal. „Preto stavebný úrad toto konanie vedie ako neskončené. Teda tento spis je evidovaný, že je v riešení,“ informovala Gabriela Bučányová zo stavebného odboru MsÚ Trnava.
Reklamná stavba
Podľa novely stavebného zákona, ktorá platí od 2. januára tohto roka, sa bilbordy, teda informačno-reklamné a propagačné zariadenia nahradili termínom- reklamná stavba. Tie rozdelili do 3 skupín podľa veľkosti. „Konkrétne bilbordy sa začlenili do druhej skupiny. Ide o reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 do20 metrovštvorcových a je potrebné ich povoliť procesom stavebného konania,“ spresnila Bučányová.
Novinkou je, že vlastník bilbordu je povinný do 31. júla 2015 reklamnú stavbu označiť. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozí pokuta do 50 eur. Novela stanovila aj pevnú sadzbu pre pokuty za uskutočnenie a užívanie nepovolenej reklamnej stavby. Za ilegálny bilbord zaplatí majiteľ 250 eur.
Nelegálne reklamné zariadenia už nebude možné podľa novely dodatočne povoliť. „Dodatočne povoliť zariadenie bude možné len do 31. júla. Vtedy vlastník môže sám požiadať o dodatočnú legalizáciu. Je to tzv. šesťmesačné prechodné obdobie na usporiadanie vzťahov,“ dodala Bučányová. Osobne si vraj nemyslí, že by pre novelu mali vzniknúť nejaké väčšie administratívne problémy v procese povoľovania či odstraňovania bilbordov v Trnave.
Mestu robia najväčší problém reklamy, okrem iných aj bilbordy, ktoré sa tvária, že nie sú reklamnými stavbami. V takom prípade nepotrebujú povolenie v zmysle platnej legislatívy.
„Sú to všetky reklamy, ktoré nemajú pevné spojenie s pozemkom či objektom, a teda nespadajú do stavebného zákona v znení noviel. Za reklamnú stavbu sa považuje len taká stavba, ktorá kumulatívne spĺňa všetky požiadavky uvedeného paragrafu,“ skonštatovala Bučányová. Ak teda nejaké reklamné zariadenie nespĺňa všetky definície, nie je reklamou. Takých je v meste viacero, ich presné počty nevedú.
Koncepcia mesta
Čo sa týka povoľovania reklamných, informačných a propagačných zariadení, mesto sa riadi koncepciou, ktorú naposledy aktualizovalo ešte v roku 2009. Nevhodné lokality pre umiestnenie bilbordu sú centrum (mestská pamiatková rezervácia a jej ochranné pásmo), nehodové úseky ciest I. a II. triedy, ochranné pásmo D1 a R1 a územia s oddychovo relaxačným potenciálom.
Bilboardy, ktoré nájdete v centre, osadili ešte pred dátumom účinnosti predmetnej koncepcie. V prípade ich odstránenia sa však nové už nepovoľujú. „Uvediem len jeden príklad, a to oplotenie oproti amfiteátru, kde sa realizuje City Arena,“ zhrnul Peter Purdeš z mestského odboru územného rozvoja a koncepcií. Reklamné zariadenia povoľuje mesto v extraviláne i intraviláne. V extraviláne je to možné pri cestách, mimo ochranného pásma a s podmienkou, že medzi jednotlivými reklamnými stavbami musí byť minimálne dvesto metrov.
„Posudzujú sa aj konkrétne zámery výstavby v zmysle platného ÚPN mesta Trnava v jednotlivých lokalitách,“ vysvetlil Purdeš. V intraviláne je možné osadiť reklamné zariadenie na viacerých miestach. Napríklad pri obchodných reťazcoch, prípadne na plochách určených pre výrobu, obchod a služby.
„Vo výnimočných prípadoch sa môžu povoliť ako súčasť architektonického riešenia objektov, na oplotení pozemkov, areálov a podobne na základe posúdenia,“ doplnil Purdeš.
Čo sa týka štatistík reklamných zariadení, miest, kde stoja a ďalších, mesto má k dispozícii informačný a grafický systém, z ktorého je možné získať informácie o reklamných stavbách.
