TRNAVA. Meno vynikajúceho, vedecky aktívneho experimentálneho fyzika a konštruktéra prístrojov Štefana Aniána Jedlíka je spojené aj s Trnavou. Práve tu rodák zo Zemného pri Nových Zámkoch, ktorý pochádzal z rodiny chudobného roľníka, strávil časť svojich študentských rokov.
Narodil sa 11. januára 1800 a svojimi výsledkami najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov sa zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia.
Ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb a vynašiel elektromotor, ktorý pracoval na elektromagnetickom princípe a vykonával jednosmerný rotačný pohyb. Podľa jeho patentu stroja na výrobu sódovej vody zriadili v Bratislave prvú výrobňu sódy v Uhorsku.
Skromný velikán
Absolvoval stredoškolské štúdiá na gymnáziách v Trnave a v Bratislave. V roku 1817 vstúpil do benediktínskej rehole v zadunajskej Pannonhalme, prijal rehoľné meno Anián a pokračoval v štúdiách teológie a súčasne matematiky i fyziky na univerzite v Pešti.
Po získaní doktorátu filozofie pôsobil ako profesor fyziky a prírodopisu na gymnáziu v Györi a neskôr na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Od roku 1839 prednášal fyziku a mechaniku na Budapeštianskej univerzite, ktorej rektorom sa stal v roku 1863.
O desať rokov neskôr sa stal čestným členom Maďarskej akadémie vied (1873). Napriek týmto vyznamenaniam odrážajúcim jeho poctivú prácu zostal až do konca života skromný.
Desiatky vynálezov
Štefan Anián Jedlík obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov a zlepšení. Dokázateľne bol prvým konštruktérom elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety, pričom priekopnícky bol aj použitím ortuťového komutátora.
Najväčšie zásluhy si získal v období po roku 1850, kedy sa zaoberal hľadaním najdokonalejšieho zdroja prúdu, prípadne napätia. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález - prototyp unipolárneho dynama, ktorý však nepublikoval. Skonštruoval ho najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom. Svoj objav si nedal patentovať, a tak v učebniciach fyziky a v encyklopédiách pri tomto vynáleze nie je uvedené jeho meno.
Vo všeobecnosti o svojich experimentoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté.
Vymyslel sódovku
Počas svojho života si dal patentovať jediný vynález - zariadenie na výrobu sódovej vody (1826), ktoré našlo zakrátko uplatnenie v praxi. Prvá továreň na výrobu sódy v Uhorsku bola podľa jeho patentu zriadená v Bratislave.
Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patrí tiež rúrkový zberač blesku, ktorý vyvinul umelý blesk dlhý až jeden meter, magnetický čap, ktorý sa neskôr stal súčasťou elektrického rušňa, vlnový stroj, na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine a prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok.
Jedlík bol i významný pedagóg fyziky. Napísal niekoľko vysokoškolských učebníc, medzi inými aj rozsiahlu Tentamen publicum a physica (1845).
Vynikajúci vynálezca sa dožil vysokého veku 95 rokov. Štefan Anián Jedlík zomrel 13. decembra 1895 v Györi v dnešnom Maďarsku. V roku 1873 bol na svetovej výstave vo Viedni vyznamenaný medailou za pokrok.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známky z emisného radu Osobnosti - Štefan Anián Jedlík v nominálnej hodnote 5 Sk.
Autor: len
