TRNAVA. Pri príležitosti 80. výročia úmrtia dramatika Ferka Urbánka odhalili jeho bustu v Divadle Jána Palárika v Trnave. Je kópiou diela Jozefa Pospíšila, do bronzu ju odlial Ladislav Sabo.
Súčasťou spomienkového večera na slovenského prozaika, básnika a autora viac ako 50 divadelných hier bolo v stredu 10. decembra otvorenie komornej výstavy Dramatické stopy Ferka Urbánka, ktorú pripravil bratislavský Divadelný ústav a uvedenie knihy divadelného historika a teatrológa Ladislava Čavojského Ferko Urbánek alebo Náš divadelný šlabikár.
Na záver sa uskutočnilo predstavenie najčastejšie hranej Urbánkovej veselohry Kamenný chodníček v podaní trnavských hercov.
Bustu odhalil teatrológ Anton Kret a predseda Haulikovho inštitútu, kňaz Pavol Zemko, ktorý ju i posvätil. Na slávnosti sa zúčastnili aj viacerí členovia rodiny Ferka Urbánka.
Ferko Urbánek (1858 - 1934), pôvodom Čech, vyrástol v Púchovskej doline a zžil sa so slovenským prostredím natoľko, že sa stalo predobrazom jeho dramatických obrazov zo života. Vďaka jeho hrám sa ľud naučil divadlo hrávať i do divadla chodiť. Jeho potreba všetko zlé v živote uhládzať, túžba po šťastných koncoch prekonávajúcich neprávosti a necnosti v duchu kresťanského idealizmu dala jeho hrám pečať rozprávkového príbehu.
Ferko Urbánek patrí dodnes k obľúbeným autorom slovenských divadiel a medzi ochotníkmi je jedným z najčastejšie uvádzaným slovenským dramatikom. Jeho hry sa v pravidelných intervaloch objavujú aj na javiskách profesionálnych divadiel (v Trnave bola premiéra Kamenného chodníčka v októbri) a ich televízne a rozhlasové úpravy dotvárajú nezameniteľný kolorit sviatočného vysielania vo vianočnom a veľkonočnom období.
Dramatik bol s Trnavou úzko spätý, v rokoch 1904 1923 pôsobil vo funkcii tajomníka Spolku sv. Vojtecha a aktívne sa zapojil do spolkového, náboženského i spoločenského života v meste, bol aj spolumajiteľov miestnej tlačiarne Urbánek a spol.
Jeho busta je inštalovaná na 1. balkóne divadla v susedstve busty priateľa, skladateľa Mikuláša Schneidra Trnavského, ktorému poskytol niekoľko textov na zhudobnenie, a ktoré zľudoveli (Ružičky, Keby som bol vtáčkom a iné). Treťou bustou v interiéri trnavského divadla je podobizeň dramatika a národovca Jána Palárika, ktorú inštalovali vo foyeri.