TRNAVA. Na dopoludnie pozval Pamiatkový úrad SR vlastníkov a správcov nehnuteľných kultúrnych pamiatok v rámci projektu Deň Pro Monumenta na stretnutie o tom, ako sa o ne čo najlepšie postarať. Popoludnie je vyhradené 21. ročníku seminára Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.
Od roku 1993 stojí za týmto seminárom pamiatkarka Jarmila Žuffová s kolektívom spolupracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Dve desaťročia vždy na začiatku decembra prinášajú najdôležitejšie poznatky, ktoré vzišli z odborných výskumov daného roka. "Za mimoriadne zaujímavý príspevok tohto roka považujem vystúpenie Márie Smolákovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského o maliarskej výzdobe empírového letohrádku na Ulici T. Vansovej. V Trnave sa zachovali dva letohrádky, výzdoba tohto, ktorý nemá zatiaľ určenie ďalšieho využitia, je ojedinelá pre Trnavu i celý región. Našla sa vzácna figurálna výzdoba, ktorá ukazuje alegorické javy, viažuce sa na ročné obdobia a obdobia ľudského života," uviedla Žuffová.
Nemenej významný je aj objav na slovanskom hradisku v Ducovom pri Piešťanoch, kde je expozícia veľmožského veľkomoravského dvorca. V uplynulom období bol realizovaný záchranný výskum, ku ktorému, ako dodala Žuffová, došlo vďaka šťastnej náhode, že majiteľ kameňolomu pri spevňovaní skaly navŕšil kamene, vďaka čomu sa výskumníci dostali do polohy, ku ktorej sa inak dostať nedalo - k prierezu skaly, na ktorej hradisko stojí a v rámci toho boli objavené praveké nálezy. Žuffová si pre seminár pripravila tému o Trnave ako o stredovekom tehlovom meste, jedinom na území dnešného Slovenska. "Pri zrode mesta Trnava bola v prvej polovici 13. storočia použitá tehla, čo samo o sebe je špecifikum. Tu je to ešte umocnené technológiou výstavy, ktorú so sebou priniesli nemeckí prisťahovalci," povedala Žuffová.
Obce Bučany pri Trnave sa týkajú až tri príspevky. "Jeden bolestný a dva šťastnejšie," konštatovala Žuffová. Prvý je o zbúraní aristokratickej vzácnej rezidencie Zayovcov a to aj napriek úsiliu všetkých zainteresovaných zložiek, v podaní Tomáša Januru z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, druhým a tretím sú informácie o priebehu obnovy nyáryovskej kúrie od Pavla Ďurka z ateliéru DV a Mareka Zelinu z Krajského pamiatkového úradu v Trnave a o výsledkoch reštaurátorského výskumu a obnove jej výtvarnej výzdoby od reštaurátora Petra Koreňa. Záver patrí vystúpeniu Daniela Hupka z Múzea Červený Kameň o Smolenickom kaštieli ako o kulise rodinného života, ktorý už je rovnako asanovaný.