TRNAVA. Prekvapenie nedávnych komunálnych volieb v podobe zvolenia Petra Bročku za primátora Trnavy zborilo akékoľvek mýty o tom, že volebný boj bude výlučne straníckou záležitosťou.
Nezávislí obsadili aj 15 poslaneckých kresiel v mestskom zastupiteľstve. K volebným urnám prišlo 33,29 percenta trnavských voličov. O „nezávislej“ Trnave sme sa bližšie porozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom, ktorý momentálne pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Čo hovoríte na volebnú účasť v Trnave?
- V celom trnavskom obvode sa účasť pohybovala len tesne pod celoslovenským priemerom. Dlhodobo platí pravidlo, že vyššia účasť býva v menších obciach a naopak, v mestách je účasť menšia. Tento trend sa opäť potvrdil aj v Trnave, keď sa pohybovala hlboko pod priemerom. Nižšia účasť však svedčí aj o tom, že mestské obyvateľstvo nie je príliš stranícky polarizované, takže nemá potrebu ísť meniť doterajší chod mesta. Na druhej strane, práve nízka účasť býva často živnou pôdou pre neočakávané prekvapenia.
Ako vnímate jednoznačné víťazstvo Petra Bročku? Čo rozhodlo?
- Parafrázoval by som jeho vlastné slová po oznámení definitívnych výsledkov: sám netuším, prečo som vyhral. Odpovedať kompetentne na túto otázku by si vyžiadalo urobiť hlbší výskum voličského správania obyvateľov Trnavy. Stále netušíme, či bol voliť tradičný voličský priemer, mladí ľudia alebo dôchodcovia.
Kde hľadať dôvody tejto neočakávanej zmeny?
- Možno uviesť nespokojnosť s mestskými politickými elitami, medzi Smerom a KDH panovala príliš dokonalá harmónia. Nízku dôveru v politické strany zaevidovali naprieč celým Slovenskom. Ďalej sympatie k mladým, politikou nezaťaženým ľuďom. Ale nemožno vylúčiť ani alternatívu, že niekomu Bročka svojim výzorom pripomína Rumcajsa, teda rozprávkovú postavičku spojenú s príjemnými spomienkami z detstva. V každom prípade bol Bročka aktívny na sociálnych sieťach, čím oslovil predovšetkým mladých voličov. Možno si mladí Trnavčania povedali, že potrebujú nový vietor do plachiet a potiahnuť Trnavu iným smerom.
Ako vnímate taký hlboký prepad dvoch straníckych kandidátov Žitňanského a Stanka?
- Trnava si vyžiadala zmenu. KDH dlhodobo panovalo v meste, v prípade Smeru bolo evidentné, že sa snaží uchmatnúť všetko, čo ešte v meste ostalo. Svedčí o tom aj Stankove heslo na bilborde: „Trnava má ešte naviac“.
Bystrík Stanko po voľbách priznal, že CT kauza z piešťanskej nemocnice a udalosti v Bratislave ho poškodili.
- Nepreceňoval by som voliča Smeru, najmä na komunálnej úrovni. Stanko s kauzou CT zrejme nemal nič spoločné. Voliči Smeru dlhodobo nevykazujú zmeny vo svojom straníckom správaní v závislosti od škandálov „smeráckej“ politickej elity. Ak by kandidovala za primátorku Renáta Zmajkovičová, spojitosť by bola evidentná, v prípade Bystríka Stanka by som to však nehľadal.
Bročka je mladý a v tejto sfére zatiaľ neskúsený. Zamestnanci mestského úradu ho zrejme nebudú zo začiatku prirodzene rešpektovať. Nespôsobí to problémy?
- Znova by som parafrázoval. Tentokrát slová bývalého českého premiéra a súčasného prezidenta Miloša Zemana, ktorý kedysi dávno dostal podobnú otázku. A stručne odpovedal: Je to ako so sexom, keď to robíte prvýkrát, ešte neviete, čo a ako, ale s každou ďalšou skúsenosťou sa vaše zručnosti zdokonaľujú. Každý človek, ktorý sa prvýkrát stretáva priamo s politikou, je v určitom momente neskúsený. Tak, ako bol kedysi Robert Fico, Radoslav Procházka alebo Ján Ľupták. Niektorí dokonca robia alebo robili politiku niekoľko rokov a stále ostali amatérmi. Ani Bročka teda nie je žiadnou výnimkou, až postupom času zistíme, či sa jeho kompetencia spravovať veci verejné na komunálnej úrovni zdokonalí, alebo ostane amatérom.
