Jeden z hlavných aktérov krvavého masakru piatich dozorcov v Leopoldove v roku 1991 Miloš Uriga, ktorý je právoplatne odsúdený na doživotie, nedosiahol na Krajskom súde v Bratislave (KS) obnovu konania.
TRNAVA. Uriga si podal žiadosť na obnovu konania v júni tohto roka. Aktér masakru uvádzal v žiadosti, že má svedka Dalibora Bajgera, ktorý potvrdí jeho nevinu. Bajger, ktorý bol tiež pri masakre dozorcov, však odmietol z väzenia v Ružomberka vypovedať na dnešnom verejnom zasadnutí. "Nie je možné svedka zo strany súdu nútiť, aby vypovedal vo svojej trestnej veci. Návrh Urigu sa zamietol z dôvodov, že ani jedna z vecí, ktoré boli v návrhu obžalovaného Urigu, nebola spôsobilá nato, aby sme povolili obnovu konania. Teda niet dôkazu, ktorý by bol spôsobilý nato, aby súd obnovu konania povolil," skonštatoval predseda senátu KS.
"Domnievam sa, že nie je žiaden dôvod na obnovu konania. Bajger podľa dôkazov nebol očitým svedkom a navyše, z psychologického posudku vyplýva, žeby mohol vypovedať účelovo. Má tendenciu k skresľovaniu skutočnosti," zdôraznil dnes dozorujúci prokurátor. Proti rozhodnutiu KS je prípustná sťažnosť, ktorú podal obžalovaný hneď po vynesení rozhodnutia, a ktorú bude riešiť Najvyšší súd SR. "Štát zničil všetky dôkazy," povedal po opustení siene Uriga.
KS v Bratislave Urigu vo februári roku 1993 uznal vinným z trestného činu vraždy, trestného činu útoku na verejného činiteľa, trestného činu nedovoleného ozbrojovania, brania rukojemníka a ďalších trestných činov a ako obzvlášť závažného recividistu ho odsúdil na doživotný trest odňatia slobody. Následne verdikt potvrdil aj Najvyšší súd SR. Uriga pôvodom z Vranova nad Topľou je nepretržite vo väzení od júla 1989, keď pred spomínanou masakrou bol odsúdený na 7,5-ročný trest odňatia slobody. V súčasnosti 45-ročný Uriga môže požiadať o podmienečné prepustenie až v januári 2022.
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za spomínané lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko, a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Veľká vzbura v tomto najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
