TRNAVA. Na novom cintoríne v Trnave na Kamennej ceste sa pochováva asi iba tri desiatky rokov. No v jednom tamojšom rozľahlom hrobovom mieste ležia ostatky Trnavčanov, ktorí zomreli pred stáročiami. Sú to kosti desiatok tisícov ľudí, nájdené archeológmi pri odkrývaní románskej kostnice za Bazilikou sv. Mikuláša.
Od roku 2008 skúmali archeológovia bývalú kostnicu, ktorú objavili počas prác pri bazilike a ktorá spolu s kaplnkou v jej nadzemnej časti zanikla pravdepodobne okolo roku 1360. Dovtedy do nej vtedajší Trnavčania ukladali ostatky z hrobov z okolia kostola, ktorý tam stál, aby tak uvoľnili miesto pre ďalšie hroby. Po skončení archeologického výskumu mesto nález sprístupnilo pre turistov a kosti previezli na cintorín.
O ostatky koľkých ľudí išlo, sa už nedá určiť, k dispozícii je iba celkový objem prevážaných kostí. Bolo ich okolo 20 metrov kubických, tri veľkokapacitné kontajnery. Hovorca radnice Pavol Tomašovič v tejto súvislosti povedal, že rozhodnutie postarať sa o pamiatku obyvateľov mesta aj takých dávnych generácií bolo prirodzené. "Pri Pamiatke zosnulých zástupcovia mesta zapália sviečky a položia kyticu kvetov aj na tento spoločný hrob," povedal Tomašovič..
Kaplnka s kostnicou-karner bola dvojpodlažná stavba, jej vnútorný priemer bol 6,5 metra, je jeden z najväčších známych na území Slovenska. Archeológovia odkopali zhruba deväťmetrovú vrstvu kostí, celková hĺbka kostnice nie je známa.
Zvyk budovať pri farských kostoloch cintorínske stavby pochádza z 12. storočia z Dolného Rakúska a na územie Slovenska prenikal zrejme s postupujúcou nemeckou kolonizáciou. Vznik tohto typu architektúry vyplynul z praktických dôvodov. Po dlhom období pochovávania sa kapacita cintorína zaplnila. Aby bolo možné naďalej ho využívať, ľudské pozostatky boli vybrané a sústredené v jedinom symbolickom hrobe. Takýmto spôsobom sa na jednom mieste zabezpečilo nepretržité dlhodobé pochovávanie.
