TOPOĽNÍKY. Obec Topoľníky v okrese Dunajská Streda sa nachádza v severovýchodnej časti Žitného ostrova, ktorý obopína hlavný tok Dunaja a Malý Dunaj. Nadmorská výška obce je 112 metrov. V rokoch 1960-1996 obec patrila do Západoslovenského kraja. Podľa nového územnosprávneho členenia je zaradená do Trnavského kraja. Topoľníky ležia na trase Bratislava - Komárno, približne 60 kilometrov na východ od Bratislavy. V roku 1940 obec tvorili dve samostatné lokality, Dolný Ňáražd a Horný Ňáražd, neskôr splynuli do jednej obce s názvom Topoľníky, ozrejmil starosta obce László Bacsó.
Podľa jeho slov najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1113, v ktorej sa Dolné Topoľníky uvádzajú pod názvom Narias, Horné Topoľníky sa prvýkrát spomínajú až v roku 1421. Podľa tradície bola dedina kedysi na brehu Malého Dunaja, odkiaľ sa však obyvatelia pre časté povodne odsťahovali. Pamiatkou toho je pravdepodobne chotárny názov Faluhely. Pomenovanie obidvoch obcí sa za stáročia viackrát zmenilo.
Dolné Topoľníky patrili kedysi rodine Aghovcov, neskôr iným zemepánom. Od roku 1796 sa obec vyvíjala ako zemepánske mestečko s trhovým a mečovým právom. Vo zväzku o Bratislavskej župe, ktorý vyšiel v edícií Župy a mestá v Uhorsku, sa uvádza: Na základe listín dal arcibiskup Tomáš už v roku 1193 povolenie na stavbu kaplnky. O rok neskôr zaznamenali v obci rodinu Frankovcov, ktorí svoje majetky odovzdali rábskemu biskupovi Klementovi. V roku 1849 sa v chotári obce odohrali dve menšie vojenské bitky. Účastníci Uhorského snemu, cestujúci do Bratislavy sa vždy zastavili a prenocovali v miestnom hostinci.
Na rímskokatolíckom cintoríne najstarším hrobom je hrob niekdajšieho farára z Dolného Ňáraždu Györgya Beluszkého. Na území obce sa nachádza aj židovský cintorín. O miestnej škole sú údaje od roku 1753. Horné Topoľníky vznikli na pozemku, ktorý v 13. storočí kráľ Belo IV. daroval Bratislavskej kapitule a prepoštovi. Za prvej Československej republiky mala obec poľnohospodársky charakter a v roku 1938 bola tiež pripojená k Maďarsku.
Pôvodným povolaním obyvateľstva bolo rybárstvo a poľovníctvo. Neskôr ich vystriedalo poľnohospodárstvo a chov dobytka. Po Budíne a Komárne boli Topoľníky tretím najväčším miestom, kde sa lovili vyzy. Odtiaľto vozili ryby nasolené v sudoch do rôznych miest Európy. Tento druh ryby pre jej vynikajúce mäso nazývali rybou kráľov, pre jej veľkosť, kráľom rýb. Najväčší exemplár ulovený v tomto okolí vážil 11 kilogramov," vysvetlil starosta.
