Podľa Viktora Vicenu reedukačné centrá na Slovensku prijímajú deti často bez diagnostiky, prípadne aj deti, u ktorých boli stanovené psychiatrické diagnózy.
BRATISLAVA. Slovensko dopláca na to, že chýba diferenciácia jednotlivých reedukačných centier a takisto chýba systémový prístup k reedukácii. Myslí si to riaditeľ reedukačného centra v Hlohovci Viktor Vicena.
Vicena upozornil, že na rozdiel od Česka reedukačné centrá na Slovensku prijímajú deti často bez diagnostiky, prípadne aj deti, u ktorých boli stanovené psychiatrické diagnózy. "Naše zariadenia ani nie sú prispôsobené na zvládanie takýchto detí," uviedol Vicena.
Poukázal tiež na to, že napríklad v Česku je zavedený diferencovaný prístup, rozlišujúci problémové a psychicky choré deti. Podľa jeho slov sa v systéme reedukácie často venuje pozornosť skôr vzdelávaniu ako výchove a terapii.
"Ak dieťa má v správaní závažné problémy, mali by sme sa venovať najprv tomu, až potom ho odborne vzdelávať," zdôraznil Vicena.
Boli najhorší, mení sa to
Riaditeľ reedukačného ústavu v Hlohovci sa tak nepriamo pripojil k slovám verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, ktorá vo štvrtok (25. septembra) predstavila prieskum svojej kancelárie o dodržiavaní osobnej slobody a základných práv detí v šiestich reedukačných centrách na Slovensku.
Na základe výsledkov prieskumu, ktorý podľa zistení ombudsmanky odhalil viaceré vážne nedostatky vo fungovaní centier, Dubovcová deklarovala, že by malo prísť k celkovej systémovej zmene v reedukácii.
Práve reedukačné centrum v Hlohovci vyšlo v prieskume kancelárie ombudsmanky, uskutočnenom v priebehu roka 2013 najhoršie. Vytýkali sa mu napríklad používanie fyzických trestov, neadekvátne využívanie tzv. ochrannej miestnosti i celkovo zatvorenosť režimu v centre.
Zistenie ombudsmanky viedli k výmene vedenia. Nový riaditeľ Viktor Vicena začal podľa návrhov verejnej ochrankyne práv prijímať opatrenia, ktoré by mali viesť k zlepšeniu stavu.
"Prijali sme otvorenejší systém, snažíme sa ustupovať od represie a naopak viesť deti k motivácii zaslúžiť si výhody," uviedol.
Trojstupňový režim
Dieťa má v súčasnosti v reedukačnom centre možnosť byť zaradené do troch stupňov režimu. "Za dobré správanie bez výrazných problémov môže využívať otvorený režim, ktorý znamená, že má každý deň vychádzku a k rodičom sa dostane častejšie," vysvetlil Vicena.
Aj časté a neadekvátne používanie samotky, ktoré bolo centru vyčítané v správe ombudsmanky, je podľa Vicenu minulosťou. Ako povedal, používajú ju len vo vyhrotených situáciách.
"Za posledný rok sme ochrannú miestnosť využili v prípade deviatich detí, štyri z nich o to požiadali sami a navyše, na 24 hodín bolo umiestnené v ochrannej miestnosti iba jedno dieťa," povedal riaditeľ.
Priznal tiež, že napriek väčšej otvorenosti režimu sa ústavu nepodarilo zatiaľ znížiť útekovosť chovancov. "Zdá sa mi, že čím sme ústretovejší, tým chcú oni viac," povedal Vicena. Verí, že súčasný stav zlepší opäť filozofia pozitívnej motivácie.
"Dieťa, ktoré je v otvorenom režime, sa snažíme častejšie púšťať domov, aby malo motiváciu zotrvať a neutekať z centra," uviedol Vicena.
Prieskum odhalil nedostatky
Za pozitívnu motiváciu je aj Gabriel Bodnár, riaditeľ reedukačného centra Čerenčany, ktoré vyšlo v hodnotení Kancelárie verejnej ochrankyne práv ako najlepšie. Bodnár zároveň zdôrazňuje, že alfou a omegou je prístup zamestnancov centra k deťom.
"Berieme ich, akoby boli naše. Keď si k nim budete vytvárať prílišný odstup, nedosiahnete s nimi nič," zdôraznil Bodnár.
Kancelária verejnej ochrankyne práv uskutočnila neohlásený prieskum v šiestich reedukačných centrách na Slovensku, konkrétne v Hlohovci, Čerenčanoch, Sološnici, Bačkove, Spišskom Hrhove a Zlatých Moravciach.
Prieskum sa uskutočnil od marca do októbra 2013 a s výnimkou Čerenčian vo všetkých ústavoch aj od marca do mája 2014. Zamerali sa na to, ako sú pri prevýchove detí dodržiavané ich práva na bezpečnosť, osobitnú ochranu, dôstojnosť a vzdelávanie.
Podľa ombudsmanky zistili viacero porušení práv, napríklad použitie fyzických trestov a používania "samotky" aj mimo prípadov, keď to povoľuje zákon, obmedzovanie prístupu k toaletám, nútenie ku gynekologickým prehliadkam i nedostatočné možnosti vzdelávania.
