TRNAVA. Rozľahlý trávnik, tiene stromov a bazén, v ktorom sa bez problémov naraz okúpe niekoľko stoviek návštevníkov. Na jedného z nich tu pripadajú štyri kubíky vody, na priemernom kúpalisku je to ledva jeden. Kamenáč, ako miestni kúpalisko volajú, však rozhodne priemerný nie je.
Stavať ho začali v roku 1972, aby doplnil oddychovú zónu, už vtedy hojne vyhľadávanú Trnavčanmi. Hoci cestu cez lesopark postavili až začiatkom osemdesiatych rokov, existoval tu už amfiteáter aj park s lavičkami.
„V úplných začiatkoch sa obložili brehy rybníka betónovými kockami a z jednej strany sa vybudovalo brodisko a sprchy. Dno vybetónovali až o nejaké dva-tri roky neskôr. Až do roku 1984 sa tu nevyberalo žiadne vstupné, bazén sa napúšťal rovnako ako rybník zo stavu na potoku Parná,“ spomína súčasný správca kúpaliska Peter Pejkovič.
Voda, ktorá sem tiekla zo Suchovskej a Orešanskej priehrady, však bola často špinavá, hygienu v tom čase riešili niekoľkými vrecami chlórového vápna.
Pomohla vlastná studňa
Skutočné kúpalisko sa z Kamenného mlyna stalo až v polovici osemdesiatych rokov, keď sa podarilo vybudovať studňu a bazén napúšťať podzemnou vodou. Pribudli brodiská po celom jeho obvode i ďalšie sprchy.
„Začalo sa uvažovať o výstavbe športovo-rekreačného areálu a k bazénu malo pribudnúť futbalové a volejbalové ihrisko, autokemping a obnovené člnkovanie na rybníku. Po revolúcii sa však od toho upustilo,“ hovorí Pejkovič.
Za viac ako štyridsať rokov svojej existencie sa kúpalisko nedočkalo ani rozsiahlejšej investície. Bazén, ktorý po sezóne čistia wapkou s tlakom 250 atmosfér, potrebuje obnovu a nový náter, modernizáciu pýta aj zvyšok areálu.
„Keby mesto do kúpaliska dalo 1,5 milióna eur, bola by to investícia na ďalších dvadsať rokov. Pomohlo by už aj dvadsať tisíc, za ktoré by sme bazén natreli. Vhodný tmavý náter v hĺbke do jedného metra by dokázal pritiahnuť slnečné lúče a zvýšiť teplotu vody o dva-tri stupne,“ vysvetľuje Pejkovič.
Legendy
Na kúpalisku nájde každé leto prácu niekoľko plavčíkov, na jednej zmene musia byť traja a ešte zdravotník.
Viacerí z nich prežili v Kamenáči väčšiu časť života, legendárny plavčík Lolo Štefák tu slúžil vyše dvadsať rokov. „Bol to učiteľ, ktorý počas leta pracoval na kúpalisku. Minulý rok zomrel, ale ešte pár dní pred smrťou mi volal, aby som mu určite držal miesto,“ zaspomínal si Pejkovič.
Medzi najväčšie výhody Kamenáča podľa neho patrí udržiavaný trávnik a zeleň, vďaka ktorej je tu teplota vzduchu aj o štyri stupne nižšia ako v meste. „Je veľmi dôležité, aby Kamenný mlyn zostal pre Trnavčanov zachovaný. V okruhu dvadsiatich kilometrov tu nie je v podstate žiadna možnosť letnej rekreácie, areál kúpaliska sa tak na dva mesiace premení na miesto, kde sa ľudia stretávajú a oddychujú,“ hovorí Pejkovič, ktorý neraz musí riešiť aj kuriózne problémy. Tie spôsobuje najmä vodné vtáctvo, ktoré si bazén občas pomýli s rybníkom.
„Pamätám si samca labute, ktorý každý deň ráno o pol desiatej pristál v bazéne a po pätnástich minútach odletel. Opakoval to so železnou pravidelnosťou.
Minulý rok nám sem zavítala aj celá labutia rodinka, problém nastal, keď šesť mladých spadlo do brodísk a nevedeli sa odtiaľ dostať. Aby sme im mohli pomôcť, dospelé labute sme museli odtláčať slnečníkmi,“ uzavrel so smiechom dlhoročný správca.
