Od roku 2001 narástol podiel školopovinných detí s problematickou hmotnosťou na Slovensku priemerne o šesť percent. S pribúdajúcim vekom prestávajú deti raňajkovať, konzumujú menej ovocia a mliečnych výrobkov. Detskí lekári v Trnave sa stretávajú s prípadmi vysokého tlaku, bolestí kĺbov i stukovatenia pečene.
TRNAVA. Napolitánky, mastné mäsové výrobky, biele pečivo a sladené nápoje. Tak vyzerá podľa výskumu, ktorý robil v priebehu rokov 2009 až 2013 Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote, každodenná strava našich ratolestí.
Na štúdii, ktorej cieľom bolo zmonitorovať stravovacie návyky detí v štyroch vekových skupinách, sa podieľali všetky regionálne úrady na Slovensku. Odborníci sa zamerali na deti od dvoch do šiestich rokov, od sedem do desať rokov, na mládež od jedenásť do štrnásť rokov a na adolescentov medzi pätnástym a osemnástym rokom.
Zistili, že deti jedia málo ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, alarmujúco nízka je aj konzumácia rýb.
Naopak, aj do stravy slovenských detí čoraz viac prenikajú špeciality rýchleho občerstvenia či pochúťky v podobe čipsov a ostatných nutrične málo hodnotných potravín.
Vysoko nad odporúčaným limitom je u detí aj spotreba kuchynskej soli, keď si takmer každé jedlo dosáľa takmer desať percent detí vo veku medzi jedenástym a štrnástym rokom.
Nábeh na obezitu
„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nárast obezity dosahuje v priebehu ostatných dvoch dekád epidemické rozmery v mnohých krajinách sveta. Až v 96 percentách prípadov je obezita u detí zapríčinená nesprávnymi stravovacími návykmi a nedostatkom pohybu v kombinácii s genetickými faktormi,“ uvádzal už v roku 2007 v správe Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici László Kovács, prednosta 2. detskej kliniky v Bratislave.
Ak je jeden z rodičov obézny, riziko vzniku obezity je u dieťaťa trojnásobné, ak obaja, až desaťnásobné. Doktor Kovács upozorňuje aj na to, že z detí, ktoré sú obézne, až v 80 percentách prípadov vyrastú obézni dospelí.
Novšie výskumy rimavskosobotského úradu ukazujú, že normálnu hmotnosť má v skupine medzi dvoj až štrnásťročnými deťmi asi osemdesiat percent z nich. Tri percentá detí sú hodnotené ako veľmi chudé, rovnaké tri percentá zas ako obézne. Detí, ktoré majú podváhu alebo nadváhu, je v populácii po sedem percent.
Výskumy ukázali aj to, že problémovú hmotnosť majú častejšie deti žijúce na vidieku.
Zlé stravovacie návyky
S pribúdajúcim vekom klesá v celoslovenskom meradle počet detí, ktoré pravidelne obedujú v školskej jedálni. Kým v prípade predškolákov je to takmer 95 percent detí, na obedy chodí pravidelne len o niečo viac ako polovica žiakov na druhom stupni základných škôl.
Z grafu, ktorý zachytáva situáciu priamo v Trnavskom kraji, je viditeľné, že deti medzi jedenástym a štrnástym rokom veku prestávajú raňajkovať, už takmer neolovrantujú a v podstate začínajú konzumovať len obedy a večere.
Najčastejšie deti ráno podľa vlastných slov nejedávajú pre nechutenstvo, nepociťovanie hladu, bolesti brucha alebo pravidelné užívanie liekov či nedostatok času.
S vekom u detí v našom kraji klesá aj spotreba vody. Kým vo veku do šesť rokov vypije 65 percent detí jeden až jeden a pol litra vody denne, v skupine starších školákov je takmer polovica tých, ktorí nevypijú ani jeden liter. Vekom klesá aj spotreba ovocia, naopak, staršie deti prichádzajú viac na chuť zelenine.
Choroby dospelých
Nárast počtu detí s nadhmotnosťou evidujú vo svojich ambulanciách aj trnavskí lekári. Tento problém sa podľa nich týka detí všetkých vekových skupín, o niečo častejšie ho vraj pozorujú u mladších chlapcov.
„Pri hodnotení nadhmotnosti používam hmotnostné krivky na posudzovanie so smerodajnou odchýlkou, podobné krivky sa používajú aj na hodnotenie rastu a hodnotí sa aj proporcionalita výšky dieťaťa k hmotnosti a veku,“ vysvetľuje pediatrička Jana Pešková.
Ak je hmotnosť dieťaťa nad normálom, všeobecný lekár môže odporučiť návštevu endokrinológa, pri ďalších zdravotných komplikáciách prichádza na rad kardiológ, gastroenterológ, nefrológ a niekedy aj psychológ.
„Obézne deti bývajú často psychosociálne „deprivované“, ľahšie podliehajú stresom, často trpia na funkčné bolesti brucha. Vo svojej ambulancii najčastejšie riešim problematiku hepatopatie pri stukovatení pečene obéznych. Z dlhodobého hľadiska vzniká v pečeni zápal, ktorý môže v priebehu rokov až desaťročí vyústiť do cirhózy či rakoviny pečene podobne ako u alkoholikov,“ hovorí trnavský detský gastroenterológ, ktorý si želal zostať v anonymite.
Doktorka Pešková dodáva, že vo svojej praxi sa pri takýchto deťoch najčastejšie stretáva s hranične zvýšeným krvným tlakom, bolesťami kolenných kĺbov pri záťaži a zadýchavaním sa pri zvýšenej aktivite.
„Rodičom radím, aby dieťaťu nedávali piť žiadne sladké nápoje, obmedzili sladkosti a zaviedli pravidelnosť v stravovaní. Treba vylúčiť jedlá rýchleho občerstvenia a naučiť jesť deti veľa ovocia a zeleniny, cereálie či jogurt. Mám k dispozícii aj písomný materiál - letáčik s návrhom jedálnička, ktorý obsahuje rady na stravovanie detí rôznych vekových skupín a brožúrky pre rodičov detí do troch rokov,“ doplnila Pešková.
Rodičom ponúka pre deti s nadhmotnosťou aj pobyt v detskej ozdravovni, ktorá má pre ne špeciálny program.
„Dôležité je presvedčiť celú rodinu obézneho dieťaťa, lebo celá rodina má zlé stravovacie zvyklosti, že treba niečo robiť od útleho veku. Základom je sledovanie príjmu a výdaja energie,“ dopĺňa gastroenterológ.
Prezentácie pre rodičov
Počas väčšiny roka sa na jedálnom lístku detí podieľajú vo veľkej miere aj školy a školské zariadenia. Kým materské školy v Trnave poskytujú deťom desiatu, obed a olovrant, v základných školách majú žiaci k dispozícii obedy a doplnkové stravovanie v podobe desiaty.
„Školské stravovanie je súčasťou starostlivosti o deti. Jeho úlohou je dosiahnuť zmeny postojov k zdravej racionálnej výžive. Pri zostavovaní jedálnych lístkov sa, samozrejme, berie do úvahy sezónnosť surovín, ktoré sa využívajú pri príprave jedál,“ hovorí Babeta Gašparíková z odboru vzdelávania, športu a kultúry mestského úradu.
Spôsob prípravy, použité suroviny a skladbu jedálneho lístka upravujú vyhlášky a normy ministerstva školstva.
„Materiálno-spotrebné normy majú prepočítané nutričné hodnoty daného pokrmu, ktoré musia vedúce školských jedální sledovať a podľa toho zostavovať jedálny lístok. Prepočet výživových dávok sa robí priemerne raz za mesiac a tým sa sleduje plnenie odporúčaných výživových dávok. V školskom stravovaní je zakázané používať iné receptúry na prípravu jedál,“ vysvetľuje Gašparíková.
Deti tak v priebehu týždňa musia dostať dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno hlavné múčne jedlo a jedno hlavné zeleninové jedlo.
Kým v minulosti jedálne nemohli využívať suroviny, ako napríklad olivový olej, celozrnnú múku, pohánku, lososa a veľa iných zdravých surovín, dnes sa podľa Gašparíkovej snaží ministerstvo o ich zaradenie do jedálnička detí.
„Vedúce školských jedální podľa možností robia prezentáciu nátierok či šalátov rodičom počas rodičovských združení, poprípade sa robia „Zdravé dni“ na školách. Snažíme sa, aby sa deti naučili zdravo stravovať, aby jedlá boli rôznorodé a kvalitatívne na vysokej úrovni,“ dodala Gašparíková.
Chute sa menia
- Predškoláci v Trnavskom kraji mali podľa údajov z roku 2009 z vybraných jedál najradšej jablká, nasledovali jahody, zmrzlina, jogurty a na poslednom mieste hydina. Mlieko, čokoláda, hrozno alebo banány sa do prvej päťky nedostali. Za najneobľúbenejšie jedlo označili predškoláci svorne vo všetkých krajoch vnútornosti.
- Sedem až desaťročné deti v Trnavskom kraji udávali, že najradšej konzumujú zmrzlinu, jahody a pizzu, nasledované jogurtmi a jablkami. Vnútornostiam stále na chuť neprišli deti z väčšiny krajov a udržali si prvú priečku medzi neobľúbenými potravinami. Výnimkou je Nitriansky kraj, kde deti za najmenej obľúbené označili kel, tekvicu a špenát.
- V roku 2012 mali jedenásť až štrnásťročné ročné deti v kraji najradšej jahody, pizzu, jablká, zmrzlinu a čerešne. Najmenej obľúbené zostali vnútornosti, zaujímavé sú však ďalšie priečky. Deti udávali, že nemajú radi víno, likéry, pivo a tekvicu.
Zdroj: Výskum RUVZ Rimavská Sobota
