Po miernej zime a sľubnom začiatku sezóny priniesli včelárom z okolia sklamanie studený máj a premenlivé letné počasie. Rok hodnotia ako hlboko podpriemerný.
TRNAVA. Koniec augusta znamená pre včelárov z okolia Trnavy aj koniec včelárskej sezóny. Inak to nie je ani v prípade Rasťa Hvizdoša, ktorý chová svoje včely v neďalekom Zelenči. Jeho v poradí šestnásta včelárska sezóna však veľa radosti nepriniesla.
Hoci všetko vyzeralo spočiatku veľmi sľubne, keď sa po miernej zime plásty začali napĺňať nektárom z ovocných stromov a neskôr z repky olejnej, studený máj všetko zmenil.
„Máj je mesiac, počas ktorého meduje hlavná nektarodajná rastlina agát. Včely z kvetov agátu priniesli len malý zlomok nektáru a keďže včelstvá sa nachádzali v hlavnom populačnom období, spotrebovali veľké množstvo už prinesených medových zasob,“ vysvetľuje Hvizdoš, ktorý sa začal o včely zaujímať už ako pätnásťročný chlapec.
V tom čase dostal od priateľa svoju prvú včeliu rodinu a za šestnásť rokov sa jeho včelárstvo rozrástlo na viac ako tristo kmeňových včelstiev.
Lipa zhorela, slnečnicu „spláchlo“
Na jeden kilogram medu musia včely opeliť asi milión rastlín. Pre svoje vlastné prežitie pritom jedno včelstvo spotrebuje za rok asi sto kilogramov medu. Včely vyhľadávajú nektarodajné rastliny a tento rok to naozaj jednoduché nemali.
„Po agáte nasledovala bezkvetová priepasť. Kvety lipy u nás v horúčavách zhoreli, najbližšia nádej tak bola slnečnica. Koncom júna pekne zamedovala, náhle daždivé počasie a ochladenie však zastavilo vylučovanie nektáru a bolo prakticky po včelárskom roku,“ hovorí Hvizdoš.
Na včely má podľa neho vplyv aj fakt, že ľudia prestali v záhradách pestovať ovocie či zeleninu a premenili ich na trávniky.
„Lúky sa často vykášajú predtým, ako sa rastliny na nich stihnú vysemeniť. To má za následok, že na Slovensku postupne miznú pôvodné lúčne kvety. Nejedno včelárstvo dokážu podlomiť aj niekedy nie príliš vhodné postreky rastlín herbicídmi,“ hovorí Hvizdoš.
Redší med
Hoci si med udržuje stálu kvalitu a jednotlivé sezóny sa líšia z pohľadu včelárov iba výdatnosťou, ten tohtoročný môže byť trochu redší ako po iné roky. Súvisí to s vysokou vlhkosťou prostredia, ktorú zapríčinilo striedanie dažďov a vysokých teplôt.
„Podnebie tu bolo prakticky ako v trópoch. Nektár, ktorý včely prinesú do úľa, obsahuje až 70 percent vody, ktorú sa snažia odpariť na zvyčajných 16 až 18 percent. Tento rok však prostredie vlhkosť len ťažko prijímalo, preto sa medy môžu zdať spotrebiteľovi redšie. Na ich zdravotné kvality to však žiadny vplyv nemá,“ povedal Hvizdoš.
Po zahustení nektáru v úli ho včely obohatia enzýmami a zaviečkujú voskom. To je pre včelára signál, že med je zrelý. Zaviečkované plásty vyzbiera a odnesie do medárne, kde z nich pomocou odstredivej sily medometu med vytočí a plásty vráti do úľa.
Med potom dôkladne precedí a plní do pohárov.
„Peľ sa získava pomocou peľochytov. Je to plochá platňa s otvormi, cez ktoré včela prejde a časť peľu sa tu zachytí. Peľové zrná sa potom vysušia a môžu sa konzumovať,“ doplnil Hvizdoš.
Zazimováva
Včelárska sezóna sa podľa Rasťa Hvizdoša začína i končí v auguste. Kým začiatkom mesiaca vytočia posledný med, koncom prázdnin včely zazimujú.
„Práve zazimovanie včel- stiev je hlavný faktor, od ktorého závisí, v akom stave si včelár v skorú jar svoje včel- stvá nájde. Musíme dbať na to, aby mali včely v úli dostatok medových zásob, čo je asi dvadsať kilogramov na včel- stvo. Ak med v úli chýba, musí ho včelár doplniť cukrovým roztokom,“ vysvetľuje Hvizdoš, podľa ktorého musí dobrý včelár dbať aj na správnu polohu včelieho telesa v úli a jeho dôkladné preliečenie proti klieštikovi, ktorý sa živí včelou „krvou“.
Chov včiel si preto vyžaduje veľa práce a trpezlivosti, ktorú rôzni falšovatelia medu nemajú. Podľa včelára je pravý med od toho falošného vizuálne len ťažko rozpoznateľný, falšovatelia bývajú veľmi vynaliezaví. Odporúča preto sústrediť sa na miesto, kde med kupujete.
„Vyhnite sa supermarketom a radšej vyhľadajte včelára vo vašom okolí. Nepoznám ani jedného, ktorý by mal to srdce znehodnotiť falšovaním výsledky svojej milovanej práce. Podporíte tak aj zavčelenie našej krajiny, kde je až 70 percent plodín závislých od včelieho opelenia,“ uzavrel Hvizdoš.
